Niekedy sa potrebujeme rozhodovať medzi zabehaným starým, ktorého sa už veľmi neobávame, ale neumožňuje nám pohnúť sa vpred, a krokom do neznáma, ktorý je síce vzrušujúci… ale aj nebezpečný! Potrebujeme sa dostať z upriamenia na bezprostredný výsledok do upriamenia na dlhodobý zisk, inak v sebe nezmobilizujeme dostatok síl na to, aby sme sa rozkývali…  Naša zóna komfortu nás zakaždým stiahne späť, pretože je predvídateľná a netreba sa v nej namáhať. Robíme len to, čo sme robili doteraz – a dostaneme takisto len to, čo sme dostávali doteraz.

Je načase pozrieť sa spätne na to, čo sme doteraz urobili. Prinieslo nám to želané výsledky? Ak nie, kde by bola najmenšia a najmenej bolestivá šanca začať niečo meniť? Ak si aj podstatnú zmenu premeníme na sériu drobných krôčikov, neotrasie to našou zónou komfortu; naopak, vybudujeme si nové schopnosti a otvoria sa nám nové možnosti – nenásilne a bez veľkého stresovania.

A pokiaľ máme skutočne obavu urobiť prvé kroky, nájdime si niekoho, kto sa chce pobrať podobným smerom ako my. Keď sa máte s kým o svoje obavy podeliť, prestávajú byť strašné. Ak máte s kým svoje drobné úspechy osláviť, začínajú byť obrovské. Viete využiť vzájomne svoju silu, aby vás prekážky a problémy nezneistili a neodradili od napredovania.

A ak sa navyše dokážete z úspechov toho druhého tešiť, akoby boli vaše vlastné, stanú sa vašimi vlastnými a vaša rýchlosť a úspešnosť nesmierne vzrastie. 🙂