Toto je tretie pokračovanie fejsbúkovej diskusie s “Euláliou”, ktoré začalo tu a takto pokračovalo. Dnes sa ideme pozrieť na to, prečo sa mnohým ľuďom nepodarí zhmotniť si to, čo by chceli – jednoducho si na to netrúfnu a nepustia sa do toho.

To mi pripomína jeden zážitok spred 30 rokov, kedy ma jeden kolega požiadal, aby som mu dôverovala. Bol nesmierne chytrý a myslelo mu to lepšie ako mne, tak som vedela, že ho nemám šancu nachytať, keby ma chcel podraziť. Vtedy som mu povedala: “No ale dôveru si musíš najprv zaslúžiť.” A potom mi to o pol dňa došlo, čo za kravinu som zo seba vysúkala… Ak niekomu nedôverujete, nech urobí čokoľvek, vy v tom budete hľadať nejaký podraz – teda nijako nemá šancu si vašu dôveru “zaslúžiť”! Dôveru musíte preddavkovať. Inak to nefunguje.

A ako to súvisí s touto témou? Ak čakáte, až budete najlepší čokoľvek na svete a až potom vystúpite a všetkým to predvediete a oni spadnú na zadok, tak nevystúpite a nepredvediete to a nespadnú nikdy! Prečo? Pretože najlepším čokoľvek na svete sa nestávate špekulovaním, ale robením. Pokusmi a omylmi a novými pokusmi. Tým, že nehodíte flintu do žita. 🙂 (Alebo uterák, ako hovoria Nemci.)

K tejto úvahe ma doviedla najnovšia Euláliina otázka (povedala som už, že tá dáma sa veľmi dobre pýta?):

To s tou predstavivostou, cize vizualizovanim, predpokladam ze je dolezite mat spravne vnutorne nastavenie…ak budu pocity spojene s predstavovanim “neharmonicke a v nerovnovahe” tak zase len pritiahnem viac toho co nechcem aj napriek tomu ze si predstavujem opak. Cize sa mam dostat z pocitovej nepohody do pohody resp do kladnych emocii a tak vizualizovat.
Spravne to chapem?

Moja reakcia:

Viete, myslím, že príliš špekulujete. Proste začnite si predstavovať a postupne 1. dopĺňajte detaily a 2. prenášajte fantáziu do svojho každodenného života. Ak budete čakať, až už budete totálne “harmonická”, tak nezačnete nikdy . Jednoducho začnite. A ak vypadnete z vibrácie, tak sa do nej bez veľkých výčitiek znova vrátite. Žiadna hanba, žiadna nespokojnosť. Kým nad hlavou nenosíte svietiace koliesko a medzi lopatkami vám neraší perie, budete z vibrácie vypadávať a budete sa do nej vracať. Hlavné je začať niečo robiť. Je to ako so svalstvom: prvý deň činkou ledva pohnete, druhý deň rovnako, tretí týždeň každodenného hýbania činkou už vzpierate viackrát po sebe a tretí mesiac vzpierania ste už preborník. Nie preto, že ste čakali, až vám narastú potrebné svaly, ale pretože ste začali hýbaním činkou tie svaly budovať.