Hovorí  sa  “neobzeraj sa za seba – tadiaľ už nepôjdeš”, ale niekedy sa oplatí pozrieť späť.  Nie preto, že by sme si voľkali v sebaľútosti, ale ako sa pohybujeme životom vpred, vnútorne nás to mení – a v minulosti mohli nastať situácie, ktoré sme si vtedy nevšimli, no s našou dnešnou optikou ich odrazu vyhodnotíme celkom inak! Niekedy ako šance, inokedy ako poučenia.

Takéto obdobie práve nastáva. Potrebujeme sa pozrieť späť, či sme nezabudli niečo zužitkovať  a čo všetko sa nám napriek prekážkam podarilo  dosiahnuť. Nastáva obdobie, kedy potrebujeme byť k sebe extra láskaví – potrebujeme sa sústrediť na všetko to, čo vyšlo, a dopriať si  novú dávku spokojnosti a sebalásky. To preto, že optika, s ktorou pôjdeme do najbližšieho obdobia, potrebuje byť iná, priaznivá a láskavá. Zo stanoviska láskavosti robíme totiž celkom  iné, veľkorysé rozhodnutia – a to práve potrebujeme!

Potrebujeme začať spájať situácie a poznanie, ktoré na prvý pohľad spolu nesúvisí, ale pri bližšom skúmaní za ním vidíme istú kauzalitu. Táto kauzalita nám ukáže, ako sa rozhodovať najbližšie, aby naše rozhodnutia viedli k väčšej a  väčšej spokojnosti. Potrebujeme byť k sebe láskaví nie preto, že by svet bol neláskavý, ale  preto,  že  láskavosť otvára celkom  nové dvere.