Niekedy potrebujeme sadnúť si, pozorovať svet okolo seba a čakať. Nie preto, že by sme nemali nič na práci, ale preto, že náš fokus sa pomaly mení a to chce svoj čas. Aby sme začali vidieť možnosti, potrebujeme sa najprv preladiť na vnímanie možností.

Minulé obdobie bolo o snívaní a predstavách. Často máme predstavu bez toho, aby sme čo len tušili, ako by sa mohla naplniť. Ak sa na ňu upneme, budeme len zbožne dúfať, ale nebudeme inšpirovane konať – a konanie je to jediné, čo k nám prináša výsledky! Keby za dverami hneď stál a zvonil princ vašich snov a vy ste mu nešli otvoriť, nedostane sa k vám… Ale ako vedieť, komu otvoriť a komu nie?

Na to slúži práve obdobie sedenia, pozorovania a vyčkávania. Obdobie, kedy zdanlivo zmätočné obrazu začínajú do seba zapadať a dávať nám zmysel.

Pred nami leží obdobie mnohých otvorených dverí. Samé zaujímavé možnosti. Toto vyčkávanie a vyjasňovanie potrebujeme na to, aby sme sa ľahšie rozhodovali, ktorými dverami prejsť a ktoré si radšej nevšímať. Hra sa teraz odohráva na vnútornej, mentálnej úrovni – a len čo tam dobehne, budeme vedieť hneď, ktoré dvere sú tie naše a ako cez ne prejsť. To preto, že sme nimi v predstavách prešli už nespočetnekrát. 🙂 Poznáme cestu, poznáme dopady, poznáme prínosy. A vtedy už stačí len vykročiť a ísť.

Nesnažme sa dosiahnuť okamžite priveľa. Ak si nastavíme ako pravidlo “všetko alebo nič”, pripravíme sa o tie malé víťazstvá, ktoré sa na konci spoja do jedného obrovského!