Keď sme sa dlho pohybovali v tom istom, začíname to považovať za jedinú prístupnú možnosť. Nadobúdame rutiny a svoje voľby prenechávame na autopilotovi. A autopilot robí jedno – udržiava nás v tom, kde práve sme. Nijaká zmena, nijaký pokrok, len opakovanie zabehaného.
Opakovanie zabehaného nás odrezáva od všetkého toho, čo sme si pre seba priali, ale čo bolo doteraz za hranicami našej zóny komfortu. Napriek tomu to neznamená, že sme prestali snívať… a sen je momentálne najlepšia cesta, ako von zo zabehaného spôsobu života!
Potrebujeme začať snívať a potrebujeme sa začať hýbať. Potrebujeme začať vyhliadať príležitosti, ktoré sme ešte nevyužili. Potrebujeme si začať trúfať aj na veci, ktoré pre nás nie sú bežné. A potrebujeme si pripomenúť, kto sme pôvodne boli a čo bol náš pôvodný “veľký sen”.
Len čo sa začneme hýbať, otvoria sa nám nové možnosti a všetko to, v čo sme už prestali dúfať, sa ocitne znova na dosah.