Minule som sa chcela zhovárať s Gabrielom, ale nemala som istotu,  že hovorím s ním a nie len sama so sebou… Tieto rozhovory v hlave ma často zneisťujú. Nemám pocit kontaktu, len v mysli rozohrávam istú situáciu.

Našťastie bol už večer,  tak som sa uložila do postele a šla som na to cez šamanské putovanie: do polosna a na svoje silové miesto. Posadila som sa na pník a ešte som sa nestihla obzrieť, už bol  tam.

Porozprávala som mu, že som mala pocit,  že s ním v hlave hovorím, ale nebola som si istá, či si to nevymýšľam… Vysvetlil mi, že hlava je môj “silný” kanál,  takže najľahšie sa naňho napojím cez ňu, ale pretože ju sústavne používam na všetko možné, mám problém odlíšiť kontakt s ním.

Potom sa ma spýtal, kde som teraz, keď tam sedím na lúčke vedľa neho… Najprv ma to zmiatlo, ale vtom som si uvedomila, že moja pozornosť nie je v mojej hlave, ale v mojom srdci (alebo teda oblasti hrude/srdca). Keď videl, ako ma to zaskočilo, rozosmial sa.

Povedal, že sa naňho viem napojiť z troch energetických centier: z hlavy  (kde to neodlišujem, ale to ide zas hladko), zo srdca (kde mám svoj “cestovací” rituál a teda aj väčšiu dôveru) a potom ešte z brucha.  Povedal mi, nech teraz prenesiem pozornosť do brucha, do druhej čakry… Obraz sa okamžite rozostril, stratil pevný tvar, ale dostavil sa pocit.

Gabriel mi vysvetlil, že pri spájaní z brucha mám najväčší pocit dôvery, pretože tú energiu vnímam, ale nefejkujem (nemám schopnosť nafejkovať ju). Zato tým, že sa z brucha naňho napájam len zriedkavo, je to veľmi nevychodená cestička a nejde to ľahko.

Tak som sa dozvedela, ako sa vieme napájať na mimofyzickú realitu. Každý asi máme svoj obľúbený spôsob – ale súčasne tým, že ho najčastejšie využívame, môžeme mať problém odlíšiť, čo je “ja” a čo už je “ten zvyšok zo mňa”.

Keď nabudúce budem pochybovať, čo komunikujem alebo si to len vymýšľam, prepnem sa do brucha a bude. 🙂