Koľko dobrého dokážem utiahnuť?

Prerozprávané z mailu Jennifer Longmoreovej:

Jeden z dôvodov, prečo sa ľudia vyhýbajú svojej transformácii na niečo lepšie, väčšie je, že…

sa sústreďujú na to, ako iní zareagujú na tie vonkajšie premeny, ku ktorým dôjde.

  • Takto možno odolávajú zmenám v svojom romantickom vzťahu.
  • Možno sa obávajú, že ak sa zmenia, nechajú ostatných za sebou.
  • Možno sa snažia vyhnúť tým žiarlivým projekciám od priateľov a známych, ktorí by chceli, ale si netrúfajú (alebo sa im nechce “spotiť”)…
  • Možno ešte nie sú celkom pripravení nechať svoje “staré ja” za sebou a premiestniť sa do svojho “nového ja”.

V podstate sa sústreďujú viac na to, čo zmenou môžu stratiť, než na to, čo ňou môžu získať.

A je veľmi ťažké rozumne konať, keď sa sústreďujeme na to, že získaním môžeme stratiť. Keď sa sústreďujeme na póly zhmotňovania – na “nemať” verzus “mať všetkého dostatok”.

Ešte aj podnikatelia často sabotujú svoj úspech – nie pre nedostatok peňazí pre svoje podnikanie, ale pretože ešte nemajú vyjasnenú jednu otázku: “koľko dobrého dokážem prijať?”

Ich základné nastavenie, čoho sú hodní, je ešte stále nakalibrované na spomienky strát v minulosti, pretože bolo treba urobiť priestor pre nové… Ich vyplašená myseľ im bráni vnímať to “dobré”, čo z toho vzišlo, a že majú právo na svoj diel “dobrého” aj vtedy, ak to ostatných v prostredí trochu rozhodí!

  • Na svete je viac než dosť peňazí pre všetkých.
  • Na svete je viac než dosť príležitostí, ktoré sa dajú využiť.
  • Na svete je viac než dosť okamihov “nemôžem uveriť, že sa to podarilo!” pre všetkých.

Takže dnes si spolu so mnou položte otázku: “Koľko dobrého dokážem utiahnuť?”

Pre mňa toto je jedno z úskalí môjho zhmotňovania – presvedčenie, že nedokážem zvládnuť dobré, pretože som stavaná na zápas o prežitie. (Ten mi ide – na jedničku. 😛 ) Moje očakávanie: dobré sa deje iným. OK, tak už to viem… a čo fčuľ?

One thought on “Koľko dobrého dokážem utiahnuť?

  1. mne to pripomína vykúkanie z jaskyne, že by sa patrilo už postaviť príbytok aj z dreva lebo to má viac výhod než jaskyňa, ale keď zároveň vidím ako zvyknú padať stromy vo vetre, tak neverím že dom z dreva vydrží 🙂 máme v hlave naprogramované “nepúšťaj sa istoty”
    a pritom deti to nemajú 🙂 skúšajú, s odretými kolenami, vybitými zubami, zvedavo objavujú ďalej. v tom vidím progres, väčšinou sa dá spraviť aj krok späť, ale vždy sa dá spraviť krok vpred, naučiť sa vziať zodpovednosť do vlastných rúk

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.