Ups… Urobilo som to znova… Hodilo som si šlofíka, malo som zopár snov – a zrodili sa svety. Planéty sa rotáciou vyformovali z plynov a vychladli. Kontinenty sa zdvihli zo dna a ponorili sa. Civilizácie sa pobili a spojili.
Vlastne je to dobrá zábava. Ale taktiež som snívalo, že som tebou, človieča. A v tom sne, následkom akéhosi zahmlenia mysle, som zabudlo, že som rovnako aj Univerzum.
Vlastne som z toho bolo celé vydesené. Takmer som si naložilo do gatí, než som sa, podobne ako ty, začalo pomaly rozpamätávať, kto skutočne som. A v tých jasných okamihoch to bolo, akoby sa otriasala zem, oceány tancovali a nebesá plesali takmer tak, ako ja… Ako keby sa tiež prebúdzali. Bol to najúžasnejší, božský, opojný príval čistej radosti, aký som kedy pocítilo.
Keby som ti len mohlo porozprávať viac! Ale ako keď farmár čaká na úrodu, každý pokus zožať predčasne by ju len pokazil. A navyše… nemám slov.
Idem vyskočiť z kože od dychtivej nedočkavosti,
Tvoje Univerzum
krásne! 🙂
Páči sa miPáči sa mi