Ja: Ahoj, Boh.
Boh: Ahoj.
Ja: Rozpadám sa  na kúsky. Vieš ma znova poskladať?
Boh: Radšej nie.
Ja: Prečo?
Boh: Pretože nie si skladačka.
Ja:  A čo všetky tie kúsky zo mňa, čo padajú na zem?
Boh: Chvíľku ich tam nechaj ležať. Majú nejaký dôvod na to, že padajú.Nechaj ich chvíľku tak a potom sa rozhodni, či potrebuješ niektorý z nich späť.
Ja: Ty nerozumieš! Rozsypávam sa!
Boh: Nie, to ty nerozumieš. Prelamuješ  hranice, vyvíjaš sa. To, čo cítiš, je bolesť z  rastu. Zbavuješ sa vecí a ľudí v svojom živote, ktorí ťa zdržiavajú. Tie kúsky neodpadávajú. Tie kúsky sa dávajú na svoje miesto. Uvoľni sa. Zhlboka sa nadýchni a nechaj odpadnúť všetko, čo už nepotrebuješ. Prestaň sa kŕčovito držať kúskov, ktoré tu už pre teba nie sú.  Nechaj ich odpadnúť. Pusti ich k vode.
Ja: Keď s tým začnem, čo mi zostane?
Boh: Len tie najlepšie kúsky z teba.
Ja: Bojím sa zmeny.
Boh: Veď ti vravím: nemeníš sa! Stávaš sa niečím vyšším.
Ja: Stávam sa čím?
Boh: Stávaš sa tým, ako čo som ťa stvoril. Bytosť svetla, lásky,  veľkorysosti, nádeje, odvahy, radosti, súcitu, dobrotivosti a porozumenia. Urobil som ťa niečím  oveľa viac než len tých pár plytkých kúskov, ktorými si sa rozhodol sám okrášliť a ktorých sa držíš s toľkou neodbytnosťou a strachom. Nechaj tieto kúsky odpadnúť. Milujem  ťa! Nemeň sa! Staň sa! Nemeň sa! Staň sa! Staň sa tým, koho som z  teba chcel mať, tým, ako som ťa stvoril. Budem ti to opakovať, kým sa nerozpamätáš.
Ja: A už odpadol ďalší kúsok.
Boh: Veru. Nechaj ho tak.
Ja: Takže… nie som pokazený?
Boh: Nie, ale prelamuješ  tmu, ako to robí svitanie. Je nový deň. Staň sa! Staň sa tým, čím už si!

Autora nepoznám, pokiaľ to nie je zrovna Neale Donald Walsch.