Teraz už zriedkavejšie, ale keď  som blogovala prvé roky, veľmi veľa ľudí prejavovalo živý záujem o mágiu a bombardovali ma otázkami, ako prekliať toho-a-hentoho, ako odkliať tamtoho-a-onamtoho  a ako urobiť, aby… Vtedy som na to reagovala podráždene (a reagovala by som  tak ešte aj dnes, keby sa to medzičasom nebolo ukľudnilo), vyhodila som Bosorácky receptár preč z minigrimi a až keď som svoje blogy zlučovala do Eprakone, vrátila som ho sem. (A dobre skryla. A zakázala komentovanie. 😉 )

Nie som z tých, ktorí pohoršene kývu prstom, keď niekto začne o mágii. Sama som ju okrajovo kedysi babrala. Ale fakt je, že o mágii panuje obrovské množstvo mylných predpokladov.

Predpoklad prvý: mágia je niečo, čo je “tam vonku”, mimo nás

Nuž, ak máte ten svetonázor ako ja, tak nie je. Každý z nás je v mojom vnímaní uzlík na istých energetických vláknach, ktoré “tam vonku” existujú nezávisle od začiatku dní a budú existovať až do konca dní… nie našich, ale dní ako takých.

Po týchto vláknach sme prepojení so zvyškom existencie. Ak berieme “extra” energiu, berieme ju odtiaľ. Celková energia nenarastá, len sa dočasne presunie k nám. A ako všetko, čo sa dočasne vychýli z rovnováhy, má tendenciu švihnúť späť na svoju pôvodnú pozíciu.  Ak sa jej ešte stále nedopatrením držíme, švihne aj nami. 😉

Takže nie je to “trikrát sa ti vráti”, ale “babrák, toto si nedal”. 😛 Tak pšíšťe. 😉

Predpoklad druhý: Môžeme babrať hocijakú energiu

Nuž, môcť môžeme… len to nie je rozumné. Niekedy siahneme po energii, ktorú nevieme kontrolovať – a ktorá začne kontrolovať potom nás.

O tomto je aj nasledovný úryvok z Voľného pádu (Voľný pád 1):

“Čo si pamätáš?”

“Zaspala som.”

“Snívalo sa ti niečo?”

Porozprávala som mu o rieke, o divnej krajine i o tom, ako po mne hádzali lanami. Počúval a vážne prikyvoval.

“To nebol sen, Milka,” povedal nakoniec.

“Nie? To chceš povedať, že som sa z obývačky preniesla kamsi inam a späť do obývačky? To je ale dobrá blbosť, nehnevaj sa!”

“Lenže ty si v tom svojom ‘sne’ nebola sama… Boli sme tam predsa aj my.”

“No… Snívali ste sa mi.”

“Nesnívali,” protirečil. “Potrebuješ dôkaz? Viem jednu vec, ktorú si pri rozprávaní zabudla povedať – že som po tebe hodil zlaté lano.”

Zamrazilo ma.

“Ako to môžeš vedieť?”

“Tak, že som tam bol… Boli sme tam všetci.” Pán Mokeš, Roli a Miki prisvedčili.

“Počkaj… kde ‘tam’?”

“Hovorí sa tomu Rieka stratených duší, slečna Géczová,” povedal pomaly pán Mokeš. “Je to miesto, kam sa dostávame, keď naša energia veľmi poklesne a začneme cítiť ťah smrti. Zomierali ste. Keby sme vás neboli zachytili, upadnete do kómy.”

“Ale prečo?”

“Pretože vám niekto dovolil natiahnuť si Božiu päsť,” odvetil tvrdo a zagánil na Nora. “Niekto hodne, hodne nezodpovedný. Niekto, kto si neuvážil, že Božia päsť je príliš veľké sústo pre… pre obyčajného človeka.”

“Počkajte… Lenže tú Päsť som si natiahla sama. Noro tam vôbec nebol,” namietla som.

“To bolo druhýkrát. Vtedy tam nebol, ale keby vám nebol dovolil natiahnuť si Päsť prvýkrát, Päsť samotná by vám to nikdy nedovolila.”

Bola som popletená a tak sa Miki podujal mi to ešte raz vysvetliť.

“Päsť si môže natiahnuť len Noro. A niekto, komu to Noro dovolí. Vtedy si Päsť zapamätá energiu daného človeka a slúži mu.”

Striaslo ma.

“Nemám pocit, že by mi bola slúžila… Skôr som mala pocit, že rozhoduje miesto mňa.”

“Veď to je ten problém,” pokýval hlavou pán Mokoš. “Noro má oveľa vyššiu energiu ako vy. Päsť si z Nora berie, ale Norovi neubúda. Z vás si brala – a užierala vám energiu. Veď si spomeňte, ako ste sa cítili!”

Nejako mi to došlo. Bola som nesústredená, ako pripitá, ako keby som trčala niekde mimo môjho tela a moje telo ovládala Päsť.

Koho to teraz zaujalo, Voľný pád sa dá čítať aj on-line.

Keď sa toho dopustíme, nesmieme zabúdať, že energie sú navzájom všelijako poprepájané.  Ak sme babrali nejakú, ktorá už bola na hranici nám príjemného pásma, mohli sme si s ňou pritiahnuť aj vzájomne súvisiace, ešte menej vyhovujúce energie. Potom sa dostavia rôzne fyzické problémy (migrény, ochorenia, únava), poruchy koncentrácie či dezorientácia (aj známa ako strata motivácie/zmyslu) alebo zmeny povahy (útočnosť, paranoja, neodôvodnené strachy).

Našťastie v období, kedy som si utvárala svet podľa seba, som mala už mocné vedenie. Gabriel sa postaral, aby som začala stáť žam žung. Počas tohto cvičenia sa totiž to,  čo sa na vás energeticky nalepilo a nie je v súlade s vašou vlastnou energiou, transformuje na niečo, čo v súlade s vašou energiou je – a pripojí sa to k nej (čím vám vzrastie vaša osobná  energia). Ale bývali dni, kedy som musela stáť aj hodinu a viac, než som sa dostala znova do rovnováhy!

Na druhej strane,  teraz to vyzerá, ako keby nám mágia zvyšovala osobnú energiu. Lenže… už sme si povedali: ak energia prirodzene v danej situácii nebola zastúpená a my sme ju tam dostrkali, aby zmenila situáciu v náš prospech, je to ako napružená gumička – energia má tendenciu vrátiť sa do svojej pôvodnej polohy (“plesne” alebo “švihne”). A viete si predstaviť, čo síl vás stojí udržať ju nasilu tam, kde ste si zmysleli, že ju potrebujete mať?

Takže toľko k osobnej sile. 😉 Môžete energiu babrať – len mi potom, prosím, nebedákajte. Keď si mám zvoliť medzi pomáhaním a kritizovaním, volím kritizovanie. 😛 Kto som, aby som neumožnila niekomu inému naprávať si svoje vlastné chyby?

Predpoklad tretí: Existuje “čierna” a “biela” mágia

🙂 Zabudnite. Existuje mágia a existuje náš úmysel.  Ten môže byť čierny, biely, fialový, pruhovaný či dúhový (aby sme nediskriminovali ani LGBT), ale to, čo babreme, je vždy energia bez vlastného záujmu. My ju naším záujmom nútime liezť do situácií, v ktorých nebola doteraz prítomná, pretože tam nebola potrebná. Ale my usúdime, že chceme – a tak tam bude. No a energia ide, zvedavo sa pozrie, do čoho sme ju nasáčkovali, ovplyvní svojou prítomnosťou situáciu a ide si ďalej. Situácia ju nezaujíma. Energie nedosahujú; energie sú.

Ale my… my sme práve vyrobili nerovnováhu. Problém prvý: energia plesne (a my možno s ňou). Problém druhý: dočasne sme vnútili svoj drobný, obmedzený človečí úmysel vyššiemu a dokonale vyváženému celku, lebo sme niečo chceli rýchlejšie/pomalšie/inak (nehodiace sa škrtnúť). Čo sme urobili? Rozhasili sme dokonale vyvážený celok a pretože náš život je súčasťou tohto celku, rozhasili sme aj ten.

Nezabúdajte: naše úmysly/potreby majú svoj začiatok, priebeh a koniec. To značí, že sú dočasné. My si dnes v rámci nejakého úmyslu okolo seba nasilu zostavíme nejaký svet, po čase sa náš úmysel zmení – ale svet zostáva aj naďalej taký, ako sme si ho zostavili… a čo potom? Ďalšia mágia? A ďalšia a ďalšia?

Predpoklad štvrtý: Mágia nám nahradí chýbajúce sebavedomie

Budeme babrať mágiu a budeme ostatným ukazovať, že vieme niečo, čo oni nevedia… Ale ako sa zmení naše sebavedomie? Nijako. Vždy budeme potrebovať niekoho, s kým by sme sa porovnávali, aby sme zistili, nakoľko vytŕčame. Vždy budeme potrebovať nejaké publikum, ktoré bude obdivne híkať, čo za mocní mágovia sme…

A pretože v živote nás nič netrápi (lebo sme si už ako mocní mágovia všetko pričarovali 😉 ), nemáme čo predvádzať, aby publikum híkalo – tak budeme robiť na požiadanie a pre iných… Každú blbosť, ktorá sa dá urobiť priamo, začneme robiť magicky. Založíme svoj vlastný fanklub a k menu si pripojíme “Mocný Čarodejník”. 😉

Je len jedna skutočná mágia – a tá sa deje priamo v našom živote, celkom mimo očí  žasnúceho davu. Všetko ostatné sú len púťoví kaulkliari. Tá mágia, ktorú máme všetci k dispozícii a používa len našu vlastnú energiu, je obmedzená na podmienky nášho vlastného života. Všetko ostatné je len výmenný obchod – za peniaze alebo za obdiv. 🙂