Predvčerom som bola na webinári Guya Finleyho, kde sa okrem iného zapodieval aj otázkou koronavírusu a krízy, do ktorej sa vďaka nemu celý svet dostal… Nečakaná izolácia, pocit ohrozenia, obdobie, kedy staré, zabehané štruktúry (a naše obľúbené rutiny) prestávajú fungovať, a hlavne neistota, že čo príde potom, ako sa dostane život do starých koľají a či nás to existenčne neohrozí…
Guy celý webinár napasoval na tému, ako nám okamihy krízy pomáhajú rásť – čo sa v nich deje a ako ich využiť.
Jeden z účastníkov, Steve, sa ho priamo spýtal, aký postoj má zaujať ku kríze. Má byť optimista? Má byť pozitívny? Nemá sa poddať strachu?
Guy odpovedal: “To, čo by si sa mal spýtať – a s tebou aj my ostatní – je, že prečo potrebuješ vôbec nejaký postoj? Prečo mi nemôže samotný okamih odhaliť, kto skutočne som? Nie kto by som chcel byť a nie, čo by som chcel, aby sa stalo… Čo sa vo mne skutočne odohráva? Steve, ak sa na to bližšie pozrieš, polož si otázku: prečo potrebujem mať pozitívnu myšlienku – pokiaľ zrovna nemám negatívny pocit?
Lev, čo si sedí kdesi na vŕšku v Afrike, si tam sedí nádherný, hrdý a vznešený. Nepýta sa sám seba: “Aký postoj by som mal zaujať? Mal by som tu sedieť pozitívne?”
Nie. Lev si tam sedí v súlade so svojou levou prirodzenosťou. Orol, iné bytosti – za všetky hovorí ich prirodzenosť. Potrebujeme našej prirodzenosti umožniť odhaliť nám povahu našej prirodzenosti. Potrebujeme, aby sa nám odhalila prostredníctvom toho, že si ju začneme uvedomovať, že ju začneme vnímať.
Ak to urobím, nevzniknú nijaké otázky. Nebudem potrebovať povedať “nemám strach”, nebudem potrebovať premýšľať o tom, ako mám predviesť silu, pretože sa vnútorne budem nachádzať presne v tom mieste, kde sa mi všetko, čo potrebujem na to, aby som bol silný, odhalí cez moju slabosť. Kde všetko, čo potrebujem na to, aby som nemal strach, sa mi ukáže v pochopení, že sa nesmiem presunúť do tej časti mojej bytosti, ktorá sa bojí.
Potom žijeme vo večnom kruhu života prirodzenosti, ktorú nemožno vyľakať, lebo je podstatou za všetkými vecami.”
V každom momente byť sám sebou ako lev, to je správny postoj. Najmä ak som lev-kráľ púšte. Otázka je, či sa chcem slobodne rozhodnúť ako prežijem dnešok, zajtrajšok, prípadne aj ďalší mesiac. To tuším levy neriešia, majú to jednoduchšie. Ale my ľudia máme viac možností. Jedna z nich je ignorovať tento fakt 😉 . Ale ak sa nebojím pozrieť do mojej budúcnosti a chcem si slobodne vybrať jednu z ciest, je užitočné už dnes pre to niečo urobiť. Napríklad zaujať iný postoj ako obvykle 😀
Páči sa miLiked by 2 people