Ako (ne)vyrobiť zemetrasenie

Včera tesne pred tým, ako som šla spať, ma jedna z mačiek prizabila. Išla som hore po schodoch tempom penzistu, ona ma predbehla, vyskočila na okennú rímsu a čakala, kým nepôjdem okolo – a potom preskočila na zábradlie. Samozrejme, rovno stredom mojej hlavy. Schytala som šupu, okuliare odleteli na 2 metre ďaleko… a šla som k zemi. Na schodoch. A vtedy sa dostavila reakcia, ktorá otvára dvere na klietke môjho vnútorného zvieraťa – zľaknutie kombinované so zúrivosťou.

Nevrešťala som (okrem jediného málo spisovného výkriku). Pustila som sa za ňou s tým, že ju prinajmenšom strieskam, ale najskôr možno zabijem. Našťastie sa zľakla a skryla a nenašla som ju… Ale všimla som si, že v tom okamihu by som nebola našla jedinú mačku. Všetky kamsi zmizli.

Šla som si taká rozhodená ľahnúť a bolo mi jasné, že musím okamžite ťahať do temného sveta a nechať sa vyvážiť, inak nezaspím. Povedala som telíčku, nech mi vyvolá pocit lesa. Tentokrát sa pocit rozprestieral len do strán, ale vôbec nie nahor. A les bol úplne zarastený, všade samé kriačie.

Len čo som to zaregistrovala, zapojil sa rozum a podumal, že prečo to je tentokrát iné… A tým opadla moja zlosť a pri druhom pohľade na lesík odrazu dobrá polovica kriačia zmizla. Spomenula som si, ako som po dopísaní Elvíry2 vošla do celkom odlišného lesíka bez kriačia – a navyše obklopená rojom motýľov… Takže som sa naučila, ako zo stavu lesa dekódovať svoje vnútorné stavy.

Keď už sa les viac-menej podobal na to, kam chodím obvykle, pobrala som sa na čistinku a rovnou čiarou na  hranicu lesa na jej druhej strane, kade prechádzam do sveta Zía. Stúpala som hodne rezko, pretože posledné dni ma na čistinke vždy odchytil Gabriel, ako keby sa mi snažili zabrániť chodiť do temného sveta. Vlastne so mnou aj vyjednávali, že keď ma už znova pripojili, mala by som sa odpojiť od temného sveta a nechodiť tam, ale to som im nezaobalane vysvetlila, že a čo mi tak potom zostane, až im pôjdem na nervy nabudúce – a že neprosím. Vtedy sme sa dohodli aspoň na tom, že môj komunikačný kanál uvoľním napoly pre nich, ale odmietla som sa vzdať napojenia a temný svet, kde ma nikdy nikto neodpájal, kde som bola vždy dosť dobrá a nikto sa ma nepokúšal meniť. S týmto riešením fifty-fity som síce priamo nepočula a nevnímala nič z anjelského sveta, ale cítila som sa hepi a poistená. Moje povestné zadné vrátka. 😉

Už som bola takmer hlavou v svete Zía, keď ma zdrapil Gabriel za ruku a zabránil mi tam vojsť. Vedel, že som rozhodená – a navrhoval mi, že ma vyváži on. Zareagovala som hodne podráždene. Ja som mala plán a zasa mi ho niekto mení ponad moju hlavu! Tíško som poprskala a začala som byť útočná. Vtedy sa sčistajasna pri nás objavil Carlos.

Ostala som zírať s otvorenými ústami. Aby bolo jasné – Carlosa musím vždy rituálne volať. Nikdy nechodí sám. Ešte ani raz.

A teraz ma vyhľadal on sám od seba.

“Nerád to hovorím, ale on má pravdu,” vyhŕkol. “Nechoď tam!”

Ako pozeral na mňa, ja som videla, ako mu za chrbtom vyhúkol Otec. Ľudská podoba, ale veľkosť trojposchodového domu. Carlos sledoval môj pohľad, zbadal ho, zdesil sa a uskočil. Otec mu povedal, že sa nemusí báť, a potom mne povedal, že obaja majú pravdu.

Ten rozhovor už neviem dobre zreprodukovať. Išlo o to, že moje napojenie na svet Zía je také silné, že moje negatívne emócie pretiekli cez kanál priamo tam a spôsobili niečo ako “zemetrasenie” – nekontrolovateľné záchvevy, pretože temný svet nevie narábať s prudkými poryvmi emócií. A tak že ak nechcem spôsobiť “zemetrasenia” na veľmi základnom  leveli energie, mala by som zrušiť svoje napojenie na nich. Že chodiť za nimi ešte stále môžem, ale nie byť sústavne napojená.

To som im povedala, čo mi môžu – a že ak na mňa zatlačia, tak vyhodím zo svojho komunikačného kanála ich, ale napojenie na Zía si ponechám, pretože to je jediné miesto, kde sa necítim nepatrične… Gabriel zasiahol a vysvetlil mi to s tým prenosom emócií do temného sveta (striedal “tmavý” a “temný”) a vyhlásil, že nemusím to napojenie úplne zrušiť, ale že ho potrebujem zmenšiť – na tretinu alebo na štvrtinu, aby odo mňa do temného sveta nepretekali veci priamo.

Dozvedela som sa, že aj Carlos vlastne dobehol  kvôli tomu “zemetraseniu”. Akosi vedel, že ide o mňa. (Myslím, že vie o temnom svete viac ako ja; musím sa ho spýtať.) Ten obraz, cez ktorý to na mňa prenášali, bolo niečo ako veža huspeniny, ktorej začnete mykať tanierom, na ktorom stojí. Toto bolo to, čo moje nazúrenie spôsobilo. Všetky vrstvy postavené na tanieri to zacítili. (Zdá sa, ako keby temný svet bol “tanier”, tá najnižšia – alebo aspoň hoooodne nízka – vrstva).

A pamätám si, že Carlos po prvýkrát v živote videl Otca a Gabriela tak, ako ja.

Prvé, čo povedal, keď sa objavil, bolo: “Takže už si zase s ním.” A ukázal bradou na Gabriela.

A ja na to s diplomatickým nadhľadom: “Vidím, že máš oči v hlave.” 😳 Nuž, bola som nazúrená. To ja potom takto. 👿

Neviem, ako na to došlo, ale spýtal sa ma, ako to vlastne vidím Gabriela. Tak som mu popísala, čo vidím, a spýtala sa ho, čo vidí on. Vyhlásil, že niečo ako čierny dym, ktorý ma zahaľuje a obaľuje tak, aby som zostala večne zahalená. To ma prekvapilo, pretože ja som ho nikdy ako dym nevnímala.

Carlos vyhlásil, že ak Gabriela vidím tak, ako ho popisujem, už sa nečuduje, že sa k nemu vždy vraciam a že sa ho vôbec nebojím. Aha, a tu si spomínam, že kým som bola ešte naštvatá, tak mi povedal, že to vidí na mojej obálke – že sa triasla a premieňala, ako keby to vnútri vrelo – vždy niekde inde sa vytvorila bublina a potom sa presunula inam. No proste ako keď puding vrie pod kožkou. A že obálka bola celá čierna.

Keď už sme sa bavili o tom vnímaní, tak som Carlosovi vysvetlila, že Gabrielov výzor je podoba, ktorú na základe svojho pocitu z neho mu dávam ja – ale že už som videla aj tú druhú podobu, ktorú v rovine najbližšie k hmotnej. Vlastne som ju videla už druhýkrát, ale tento raz som ju vnímala hodne dlho, nie len ten záblesk čo kedysi. Bola hodne nepríjemná a keby som nemala z neho ten pocit, čo mám, tak pravdepodobne vo mne vzbudí absolútny odpor a ujdem, kade ľahšie… ale  že takto sa  držím svojho pocitu a vnemy očí mi už potom nevadia. Vtedy Carlos zahlásil, že práve sa čierny dym premenil na strieborný. 🙂 Gabrielovi niečo asi padlo dobre.

Takže po celom tomto rozprávaní som sa vybrala do temného sveta a poprosila som Zíu, aby obmedzila naše prepojenie. Urobila to ochotne; aj oni si všimli, že to s nimi nejako trasie, a nevedeli zareagovať. Tentokrát so mnou šiel aj Carlos, lebo tí dvaja ho vyšikovali, že mi nemá dovoliť ľahnúť si v temnom svete spať. Tuto už som musela reálne zaspávať, pretože nemám potuchy, ako to skončilo.

Zato ráno po zobudení som mala isté precitnutie. Uvedomila som si, že príkoria sa mi zasa začali diať, len čo som sa napojila na anjelov. Toto podozrenie som mala už aj predtým, ale tentokrát to bolo zjavné – kým som bola odpojená, to, čo sa dialo, som nevnímala ako “príkorie”. Len čo som znova napojená, môj život je samé príkorie.

A rozhodla som sa, že bez toho môžem byť. Kým budem napojená na anjelov, vždy budem “nevyhovovať” a “nepatriť” a vždy budem musieť niečo “prekonávať”… Lenže na to som už dosť stará. Tých pár rokov, čo mi ešte zostáva, môžem stráviť aj príjemnejšie – napríklad tým, že si budem spať v temnom svete.  A keď zomriem, tak sa tam poberiem natvrdo.

A vtedy sa dostavilo pobavenie: ak by bol temný svet skutočne tá najnižšia vrstva existencie, a my si to všetko premietneme ako kruh – tak je potom len jedinou membránou oddelený od tej najvyššej vrstvy existencie, za ktorú považujem anjelov…  A tak tým, že by som sa stiahla do temného sveta, by som bola uložená na kruhu vo vrstve vyššej ako anjeli – keď sa na to pozriete z tej “správnej” strany… 😀  Proste budem môcť skákať Otcovi po hlave. Konečne.

Iste, moje odpojenie pre anjelov predstavuje problém… Nenapojili ma nanovo preto, že mám takú žiarivú osobnosť, ale preto, že tá diera v energii Gabriel, ktorú mojím odpojením vyrobili, sa nejako nedokázala zaceliť. Ja som mala presne takú istú dieru v svojej vlastnej energii – lenže moja diera končí na hraniciach môjho tela/obálky, kým Gabriel nemá hranice a tak tá diera mala dopad na celý systém. Myslela som, že si našli nejakú inú, aspoň trochu podobnú  energiu, ktorou tú dieru zaplnia, ale zjavne na to vôbec nemysleli. Proste odpojili – a potom sa už len čudovali. Oni a Schwarzenegger – poslední akční hrdinovia. Načo by sme rozmýšľali, keď môžeme skočiť rovno po hlave. 😕

Tak som si zaumienila, že navrhnem Otcovi, nech nájdu nejaký adekvátny “štupeľ” – že dovtedy to nejako vydržím, ale že potom chcem, aby ma odpojili už definitívne a že sa presťahujem do temného sveta a tam to dotiahnem do konca. Že z môjho pohľadu sú oni menej príjemné riešenie ako temný svet.

A keď už som si toto vymyslela, pobrala som sa na svoju lúčku, že sa porozprávam s Gabrielom, ako to vidí on. To bola jedna  vec, čo mi v posledných pár dňoch Otec natĺkal do hlavy – že nemám robiť svoje rozhodnutia. Že najprv mám o všetkom hovoriť s nimi. Tak som si na to spomenula a vybrala som sa komunikovať.

Na lúčke ma už čakal Gabriel a vybľafol na mňa, že to nemám robiť. Chudák, mal z toho nervy. Nečakal, že o tom idem s ním diskutovať – skôr sa obával, že mu podľa svojho zvyku idem oznámiť výsledok svojho rozhodnutia. Ako som premýšľala, sledoval moje myšlienky, takže presne vedel, čo im idem navrhnúť. Vysvetlila som mu, že to je ale jediný logický postup, ktorý vidím. Na to mi odpovedal, že mám plne pravdu – z pohľadu logiky oddelenej jednotky. Ale že z pohľadu súčasti celku je moja logika totálny nezmysel.

Že to nie je tak, že on by bol súčasť a ja oddelená. Že už dávno som súčasť – od prvého okamihu, kedy som sa postavila  vedome na jeho stranu. Vtedy ma prijal do svojej energie a teraz to nie je o tom, že stojím a čakám, kedy sa konečne zo mňa stane “súčasť”, ale že oni stoja a čakajú, kedy mi konečne dôjde, že už dávno tou “súčasťou” som… A vysvetľoval mi, že keď ma prijal do svojej energie, stala som sa súčasťou tej energie a začala som ho aj ja tvoriť. Nejako si pomohol obrazom  transplantácie: že to nie je ako vybrať jedno srdce a nahradiť ho iným, ale že to potom znamená, že po celý zvyšok dní musí pacient brať lieky, aby jeho telo neodvrhlo niečo, čo považuje za “cudzie”… a tak že oni hľadajú cestu, ako to jeho zlyhávajúce srdce spojazdniť a neodtransplantovať.

Tak z tohto pohľadu môj plán naozaj nevyzerá veľmi logicky. 🙂 Facit: zostávam v stáde a škrípem zubami nad príkoriami aj naďalej.

Podľa toho, čo mi ráno povedal, oslabila Zía naše prepojenie len na slabú nitku. Už by sa nemusela zem  otriasať. 🙂 Až do najbližšieho príkoria.

P.S.: Toto mi napadlo k večeru: Po celý ten čas som mala na ruke larimarový prsteň – taký typický, belasý s bielym. Ráno som naň náhodou pozrela a prsteň bol celý zelený – dokonca aj tie biele časti! Do večera sa zelená farba stratila, ale tá biela, dovtedy čisto biela, dostala zelenkavé žilky. Ďalšia záhada, ktorej nerozumiem. 🙂 Nejako sa začínajú množiť veci, ktorým nerozumiem. 😉

P.S. z 25.1.2020: Dnes (sobota dopoludnia) som sa potkla o tento článok a zasmiala som sa: https://www.livescience.com/amp/mysterious-gravitational-burst.html

Navyše som sa medzičasom znova odtrhla od anjelov (a to dosť nepekným spôsobom) a objavila som pri  tom svoje krídla. To k  tým anjelom – no, asi nie, ale k tým krídlam, to ešte spracujem a nahodím, pretože je to úžasná vec. 🙂

7 thoughts on “Ako (ne)vyrobiť zemetrasenie

  1. No pekne, fascinujúce…a to som Vás chcel požiadať o šamanskú cestu na mieru a týmto zasvatiť do videnia v tme. Je to ešte aktívne? Jozef

    Like

  2. Presne tak to chápem, nedostatočne som sa vyjadril…zkúsim to cez šamanskú cestu na mieru od Vás, takže predsa by tam pomoc od Vás bola. Keby to bolo možné, vyplním objednávku, prosím o info.

    Like

    • 🙂 Vidím, že moje NIE nebolo dostatočne jasné… Okej, inak: Tu na stránke nájdete dostatok článkov s návodmi, ako na to. Sú to tie isté návody, ktoré som kedysi použila ja a ktoré pre mňa fungovali. Takže využite články, urobte vlastné skúsenosti a až potom viem nastúpiť ja a diskutovať s vami o tom, čo ste zažili a čo to pravdepodobne mohlo byť. 🙂 Dobrá správa: netreba nič objednávať. Zlá správa: treba začať svojpomocne hýbať zadkom. 😉

      Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.