Reverendka Misa Hopkins na svojom blogu priniesla článok o tom, ako sa zachovať, keď nám zomrie blízka osoba. Nejako sa to hodí k tomuto dušičkovskému obdobiu:

Pomaly sa blíži zima. Zima je obdobie, kedy sa príroda – ale aj my – obracia dovnútra. Pre ľudí je to čas, kedy premýšľajú o tom, ako ich život vyzerá a čo v ňom je práve dôležité.

Zima alebo skorá jar je súčasne obdobie, kedy nás často opúšťajú starší ľudia. Iste, po odchode blízkeho človeka nastáva obdobie smútenia, ale nechceme, aby sa spomienky naňho u nás spájali s trpkosťou. Aj keď nás opustil, môžeme cítiť vďačnosť za ten čas, čo sme spolu mali. Ako?

Prvá vec je uzavrieť situáciu okolo toho, že niekto definitívne z nášho života odišiel. Ak ste mu stihli povedať pred smrťou, čo pre vás znamenal a akí vďační mu ste, máte uľahčenú pozíciu. Ale aj ak ste to nestihli, využite prvý rok po smrti blízkej osoby na to, aby ste im v snoch alebo v meditácii dali najavo, čo všetko pre vás znamenali a akým obohatením boli pre váš život.

Nájdite v srdci dostatok súcitu a porozumenia pre všetko utrpenie, čo vám chtiac alebo nechtiac spôsobili. Nechcete nosiť jeho zvyšky so sebou až do konca života… Pochopte, že rovnako ako vy aj oni boli len ľudia, snažili sa, ako najlepšie vedeli a niekedy im to nevyšlo… Dokonca aj tí, čo vám ublížili úmyselne, tak nerobili preto, aby ste vy trpeli, ale pretože trpeli vnútorne oni sami a to ich viedlo k útokom na iných.

A nezabúdajte – ako oni možno ublížili vám, aj vy ste mohli ublížiť im. Odpustite sami sebe. Najlepšie viete, že ste to nerobili zo zlomyseľnosti, ale len preto, že ste v danej chvíli nedokázali nič lepšie. Dajte si tú istú doložku najvyšších výhod, akú dávate tomu, kto z vášho života odišiel. Nevláčte staré príkoria so sebou naveky!

Vytvorte si v príbytku špeciálne miesto, venované ucteniu si ich života. Východné náboženstvá si robia “rodinný oltár”. Nemusíte zrovna vytvárať oltáre – pár obrázkov a tiché miesto a priestorom pre sviečku a kvety postačí. Keď si sem sadnete, sústreďte sa na svoju vďačnosť za to, že boli vo vašom živote a ako ho ozvláštnili. Mnohé ste sa od nich naučili a niektoré zážitky možno boli pre vás lekciami – mohli byť ťažké, ale ak ste ich spracovali, už sa vám v živote opakovať nebudú.

Otvorte sa v snoch pre kontakt s vaším zosnulým – hlavne v prvom roku po smrti sa k nám naši zosnulí v snoch vracajú a pomáhajú nám uzavrieť situácie, ktoré ich odchodom zostali otvorené.

Oslávte aspoň prvé výročie ich smrti nejakým spôsobom, ktorý vám pripomenie ich význam pre váš život: zasaďte strom alebo kvet na ich počesť, urobte si rituál alebo slávnostný obed s rodinou, darujte niečo v ich mene, pozrite si ich obľúbený film alebo počúvajte ich obľúbenú hudbu… Čokoľvek, čo z toho dňa urobí príjemnú spomienku.

Meditácia na rozlúčku so zosnulým

Nájdite si nerušené miesto. Pohodlne sa usaďte a zatvorte oči. Dýchajte pozvoľna, až kým sa telo a myseľ neskľudnia. Sústreďte sa na svoje srdce, cíťte ho a dýchajte. Dýchajte dovtedy, kým myseľ a telo neznehybnejú a kým sa vaše srdce a myseľ neotvoria.

Ak máte v svojom živote niekoho, kto odišiel a vás to hlboko zasiahlo, dovoľte tejto osobe, aby vám vstúpila do myšlienok. Otvorte srdce pre ducha osoby, čo s vami zdieľala časť vášho života. A hoci medzi vami mohli zostať nedoriešené napätia, dovoľte si teraz zotrvať v láske. Rozpomeňte sa na to, čo bolo na zosnulom dobré, a nasajte do seba toto dobro. Cíťte hlbokú akceptáciu a porozumenie pre všetky problémy, ktoré medzi vami boli, až kým sa problémy nezačnú rozpúšťať a nezmiznú. Naplňte srdce vďačnosťou za všetko, čo ste sa od tejto osoby alebo vďaka tejto osobe naučili, či už to bolo dobré alebo zlé… Expandujte svoje srdce a jeho vďačnosť, až kým v sebe nepocítite úprimný, hlboký mier.

Keď vás vnútorný mier a vďačnosť dokonale naplnia, zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite ústami a preneste sa vnímaním späť do prítomnosti. Pohýbte prstami na rukách a na nohách. Nenásilne otvorte oči. Žite v láskavej spomienke na vášho zosnulého.