Dnes bol deň zaujímavých konverzácií… Zakaždým som sa poučila.

Tak najprv, v pathworkingovej skupine sa nám hlásil nový člen a ja som dala diskutovať o tom, či ho berieme… Keď som tú diskusiu vyvolala, mala som pocit, že som zo svojej strany využila všetky možné cestičky a pokryla všetky možné uhly pohľadu… A len čo sa začali ostatní ozývať, zistila som, že ani zďaleka… Začali klásť otázky a ja som len “hmmm, no aha, áno…” 😀 Moooc sa mi to páčilo; mala som pocit, že na sebe pracujem. Trochu relativity do toho dokameňavytesaného názoru. 😀 Proste som si zapathworkovala, až sa mi z kečky parilo. 🙂

Potom v ďalšej skupine som našla citát, ku ktorému som pocítila potrebu sa vyjadriť. A ktosi zasa pocítil potrebu vyjadriť sa k môjmu vyjadreniu – natoľko, že to dal nielen ako odpoveď, ale tagoval ma v tej odpovedi, aby sa mi to v každom prípade dostalo na stôl… a ja som zírala bezradnosťou, pretože okrem vyjadrenia, že nemám právo na vlastný názor, som v tom veľa zrozumiteľného nenašla. I tak sme sa doťahovali, podľa fotky pani vyzerala na 70+, tak som si povedala, že budem nežná, ale z celej konverzácie som pochopila to slovenské: všetci majú právo na svoj názor okrem teba. Už sme to mali aj tu, najprv ma to štvalo, potom som si zvykla, a znova sa to opakuje. Zdá sa, že časť roboty som odviedla poctivo, pretože okrem úškrnu sa ma to už inak nedotýka. 🙂

Ešte je jedna vec, na ktorú reagujem, hoci by som už nechcela – na sebaštylizáciu. Presne v tej skupine je niekto, kto nám priebežne monitoruje svoje pohľady na seba samého. Dnes napr. “rád by som vedel, koľkím (presne takto!) ľuďom ležím v žalúdku”. 80% jeho príspevkov je tohto typu. Minule napísal niečo v tom zmysle, že si kvôli neprajným reakciám ruší svoju vlastnú stránku (o ktorej som aspoň ja ani netušila), čím vyvolal spŕšku poľutovania a potvrdení, že je úžasný. Nedávno dal do skupiny svoju fotku, zasa s nejakým bolestínskym komentárom, ktorý si už nepamätám – a vyvolal tým lavínu pochvál na to, ako dobre vyzerá. Ja v tom vidím manipuláciu, ako nútiť ostatných zaoberať sa ním, ale možno sa mýlim a on proste naozaj nevníma nič okrem seba… Len ma mrzí, že ma to vytáča. Musím ešte chvíľku vydržať, aby som si zvykla aj na toto. 🙂 Nulová práca na mne; proste zicflajš. 😛 (Ale dnes som mu poradila, nech používa wordovský spellchecker. Možno aj to spôsobilo reakciu tej pani na mňa, ak je nejaká jeho fanynka. 😉 )

Vďačná za to, že vidím, koľkú cestu som urazila, hoci ešte nie som ani zďaleka tam, kde by som si priala byť… Ale veď nie je všetkých dní koniec.

Vďačná za to, že som dostala svoju spätnú väzbu k článkom, čo píšem. Včera som robila jeden do Boslaalu, ale keď už bol hotový, napadlo mi, či ho nebudú chcieť v tých internetových novinách – a hneď ho brali… 🙂 Sebapotvrdenie ako hrom. Hepi. 🙂

Včera som robila nový Gabrielov prechod a po prvýkrát za tento týždeň som sa s ním normálne rozprávala. Bol taký odmeraný (ale aj ja), tak som sa ho spýtala, či je v poriadku. Povedal, že teraz už áno, a že predtým bol “nešťastný”. Tak som sa v noci zamyslela nad tým, čo za nezmysel to tresol – nedokážem si predstaviť, ako by mohla byť čistá energia nešťastná… A vtedy sa ozval tichý hlások v mojej hlavinke: “A preto, že si to ty nevieš predstaviť, nemôže to byť pravda?” Nuž, niečo ma vychováva. Ešte stále neviem, či je to mimo mňa alebo zo mňa, ale vychováva, koťuha. 🙂 Vďačná za ten hlások. Aspoň nezomriem sprostá, jak ma naučila moja kámoška Vieročková.

Ešte počas toho rozhovoru s Gabrielom mi povedal, že si mám pamätať, že je Gabriel. Na to mi klesla sánka, ako že čo ja s tým… už som mu niekedy hovorila aj inak? Vraj nie. Tak čo potom chce povedať? Že ak sa to nevolá Gabriel, nie je to Gabriel? (Hergot, toto znie ako nejaká reklama. 😛 ) Zasa nie. Tak čo chce povedať? SOM ARCHANJEL. No dobre, ale dúfam neočakávaš, že ja, ateista, sa z tohto vyjadrenia pose*iem? Pos*ať sa pose*riem, ale z CocaColy, nie z toho “archanjela”… Čo ja viem, čo taký “archanjel” je, okrem toho, že je veľký šéf… Tak sme sa chvíľu doťahovali, až kým som pochopila, že nemám spochybňovať jeho moc. A mám mu dôverovať. Tak ja dôverujem – ale ešte stále neviem, či je to mimo mňa alebo zo mňa. Začínam mať podozrenie, že sa to ani nikdy nedozviem. Aspoň tento pokus vysedieť to skončil zjavným neúspechom. Tak pšišťe. 🙂

A potom som sa šla possss…atď. 😛 Z tej CocaColy.

Inak zvláštne, ako sa mi mení trávenie… Už nedokážem piť ani kávu, na ktorej som žila posledné 2-3 roky – takú tú “3 v 1”. Dnes som musela normálne vytiahnuť 10 rokov starú neskávu a urobiť si tú. Neviem, čo to znamená, ale tá CocaCola je ďalší kamienok do skladačky. Nemôžem viac ako 1 pohár denne. Ak vypijem viac, končím na wecku. Čokoládu som takto prestala jesť tiež pred nejakými 2 rokmi. Nemám na ňu chuť a nerobí mi dobre na trávenie. 😕 Divné. Pomaly už nemôžem takmer nič okrem rajčín a mäsa. A jesť furt mäso tiež nie je zábava. Ešteže sú na svete aj ryby.