Indulging (“indaldžing”)

Koncept indulging je pre mňa možno najťažšie pochopiteľná vec, s ktorou som sa u Castanedu stretla. X-krát som ho vyhľadávala v slovníku, x-krát som si našla nejakú interpretáciu, ale stále som sa na ňom zahrčkávala, pretože som si ho musela prekladať situatívne – a teda rôznymi slovami. A čo nové slovo, to nový posun. Nakoniec som prestala prekladať a používala som len anglické slovo – ale presný význam som aj tak nechápala.

Nie že by som ho chápala dnes… ale už som zistila, kde “indaldžujem” ja. 🙂

Pre rýchlejší štart: Carlos indaldžoval v svojom písaní a hľadaní zmyslu. Don Juan si ho za to večne doberal a z jeho slov som chápala, že indaldžovať je zlé.

Tak som šla do slovníka a pozrela som sa na presný význam slova. Ten, ktorý som mala v hlave, bol totiž “vnárať sa”, čo sa mi zdalo dosť vágne.

V slovníku som vyhrabala:

No tak si vyberte. 😕

V knižke Tales of Power je potom rozsiahla pasáž o tonale a naguale (alebo tonali a naguali, nehodiace sa škrtnúť), v ktorej sa koncept indaldžingu opakuje nespočetnekrát. V poslednej tretine knižky som narazila na pasáž, ktorá mi ho dala do kontextu. Vyznačila som si ju, už keď som knihu čítala prvýkrát, ale vtedy som ešte nepathworkovala a tak mi informácia nedávala zmysel. Ale po rutinách z pathworkingu , len čo som zasa narazila na indalžing, som sa tentokrát nepýtala “čo to, dokelu, je?”, ale som si položila otázku “a ako indaldžujem ja?

V kapitole Šepot nagualu sa Carlos začal porovnávať s donom Juanom a donom Genarom a žalostiť, že keby bol iný alebo keby s ním boli narábali inak, kde už dnes mohol byť v svojom vývoji… Don Juan mu to rezko zatrhol::

“Ale byť bosorákom v tvojom prípade znamená, že potrebuješ prekonať svoju zaťatosť a lipnutie na potrebe mať na všetko racionálne vysvetlenie. Tieto dva nedostatky sú navyše tvoja cesta k moci. Nemôžeš povedať, že by sa moc k tebe dostala, keby bol tvoj život inakší.

Genaro a ja konáme tým istým spôsobom ako ty, v rámci istých obmedzení. Tieto obmedzenia stanovuje sila/moc a bojovník je, povedzme, zajatcom moci; zajatcom, ktorý má na výber: buď sa bude správať ako bezchybný bojovník alebo ako blbec. Z konečného pohľadu bojovník možno nie je  väzeň moci, ale je otrok, pretože on si už nemá z čoho vyberať.”

To značí, že od povahy každý máme niečo, čo je naša “posvätná krava”, ktorej sa pridŕžame, lebo nám dáva zdanie kontroly nad situáciou. A čím viac sa jej pridržiavame, tým viac “indaldžujeme”. Nie sme bezchybní, pretože v tomto jednom prípade sme neobjektívni. Carlosovo indaldžovanie bolo skôr mentálne: musel to pochopiť v zmysle bežnej racionality. To moje je vôľové: ja poviem, ako to smie/nesmie byť.

A vynoril sa nám tu aj koncept bezchybnosti, ktorý na toto všetko dáva odpoveď:

“Bezchybnosť je dávať zo seba maximum vo všetkom, čím sa práve zaoberáš. /…/ Nie je to také komplikované, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Podstatný pre všetko súvisiace s bezchybnosťou je pocit, či máš alebo nemáš čas. Spravidla, ak sa cítiš a správaš ako nesmrteľná bytosť, ktorá má všetok čas tohto sveta, nie si bezchybný. Vtedy by si sa mal obzrieť a uvedomiť si, že pocit, že na niečo máš čas, je kravina. V tomto živote niet takého, čo by by ho bol prežil!”

A odrazu som sa začala chytať. Na pozadí som mala ešte stále otázku, kde indaldžujem ja, a teraz  mi jasne vyskočili všetky tie moje problémy prijať anjelov a vadiť sa s nimi a nedôverovať im a odmlčiavať sa a potom sa späť vracať “do stáda”… Čo iné to je, ak nie správanie sa, ako keby som mala ešte stále čas? Nedávno si ma podali Gabriel a Gaia a z tejto “skúšky” mi prišlo zle – samej zo seba. Vyriešila som to tým, že som sa odmlčala a odmietam sa kontaktovať odvtedy s každým z nich. Miesto toho chodím za Razielom, ten ma tlačí znova začať hovoriť a ja na to zakaždým poviem “ešte nie – najprv to musím stráviť”.

Ale fakt je, že niektoré veci nikdy nestrávime. A nemáme čas “stráviť ich” – to sa len uzatvárame vo vákuu ukrivdenia a nič neriešime. Nestojím preto, že by som na niečo nemala, ale preto, že odmietam niečo prehltnúť a pohnúť sa ďalej. Keby som na stepi narazila na hladného leva a pokedila sa od strachu a nesmierne ma vnútorne urážalo, že sa to prihodilo práve mne a ako som sa mohla pokediť, tiež si tam nesadnem a nebudem to “najprv stravovať” – ale sa pustím s takým okedeným zadkom utekať o dušu spasenú, inak ten lev strávi mňa!

Takže ja indaldžujem tým, že zaujímam k veciam stanoviská a mám limity, kde si hovorím “tak toto teda nie!” Moje povestné “zadné vrátka”. Buď po mojom – alebo dovi-dopo.

Ešte stále je mi na vracanie, keď si pomyslím, že by som sa mala kontaktovať s Gabrielom alebo Gaiou, ale niet pomoci – skontaktujem sa, povraciam sa a bude po všetkom.

Naozaj nemám čas hrať sa na urazenú. Pretože nech robím, čo robím, z tohto života nevyviaznem živá. 🙂

Reklamy

One thought on “Indulging (“indaldžing”)

  1. presne, oddávame sa svojim slabôstkam, fyzickým, psychickým, emocionálnym, rochníme si v nich,
    s predsavzatím prasaťa v žite o ne bojujeme a bránime ich pred útokmi či obvineniami iných, ktorí by nás odtiaľ chceli dostať,
    a ako, s tým rochnením aj obhajovaním svojich komfortíkov, zvykov, zlozvykov, návykov, labúžov, strácame čas, ktorý sme mohli využiť na náš rozvoj,
    na to pri tom rochnení veľmi rýchlo zabúdame
    celkom mi to sedí aj na najnovšie Gabrielove prechody, celkom sú výchovné 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.