Nepoznám človeka, ktorý by mal rád prekážky. Zdržiavajú, obmedzujú, nútia nás meniť plány a predstavy – a hlavne, uberajú nám sily. Ale viete, že majú aj svoj veľmi potrebný zmysel? Sú pomocný mechanizmus, ktorým nás život učí oddeľovať to podstatné od toho nepodstatného. Bez prekážok by sme robili chvíľku to a chvíľku hento – a naša energia by sa trieštila. Keď príde prekážka, musíme najprv vyhodnotiť, či je nám naša predstava natoľko dôležitá, aby sme ju  prekonávali – a potom všetka naša energia ide do zdolávania príkorí. Tým pádom sa venujeme tomu, čo je pre nás dôležité, a to nedôležité sa učíme pustiť k vode.

Prekážky nám pomáhajú vyčistiť aj náš vnútorný svet. Ak sa hlásime k veciam, ktoré nie sú pre nás vnútorne dôležité, ale sú dôležité pre naše okolie alebo pre to, ako v očiach nášho okolia vyzeráme, vnášame si do duše vnútorné pnutie – dodržiavame princípy, ktoré nás spútavajú. Ak nám príkorie pomôže vyčistiť si svoje ciele a predstavy, veľká časť vnútorného napätia sa vytratí.

Tento týždeň bude pre nás “očistný”. Možno to nebudú hneď príkoria, ale udalosti a situácie nám ukážu, kde sa ešte stále držíme vecí, čo nám neslúžia. Kde sa silíme do niečoho, čo nám nie je prirodzené. Kde naše “chcenie” nabúrava našu vrodenú dôveru v život.

A keď pustíme k vode balast a utrúsime nad ním slzičku, naše ďalšie kroky o to jasnejšie vyskočia nad všetok ten chaos a my dostaneme možnosť rozhodnúť sa, či ideme hrať na istotu, alebo si trúfneme na niečo nové a odlišné.