Dnes som našla na fejsbúku tento obrázok a hneď si ho prenášam aj sem… Je to dobrá ilustrácia toho toltéckeho “neber osobne” – že mienka iného o tebe je výpoveď o ňom, nie o tebe, a preto sa ťa iný človek nemôže dotknúť ani ťa osočiť či ohovoriť… pokiaľ mu to neumožníš. Napríklad tým, že je pre teba dôležité, ako o tebe iní zmýšľajú.

Slovami dona Juana: “Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.”

🙂 Niekedy by sa bolo zišlo toto poznanie už pred rokmi. Ale to by som sa potom nebola správala ako osol a nebola by som si musela vytvoriť mantru “aj to som ja” a zostávala by som aj naďalej unesená svojou úžasnosťou. (Teda, nie že by som ňou dnes nebola unesená. Ale už viem, ako sa tváriť, aby to nespozoroval nikto iný 😛 okrem mňa.)

Ale aj tak… Páčilo sa mi v anglickom origináli vyjadrenie, že ti niekto ponúka urážku ako dar – a ty buď prijmeš alebo nie. Niekto ti ponúka vstupenku do svojej drámy – a ty buď prijmeš alebo nie.

Ale keď raz prijmeš, už sa láskavo nesťažuj. 🙂