Nedôvera a čo s ňou

Hyperostražitosť je jeden z najvýraznejších symptómov traumy.  Môže vyzerať všelijako: vojaci, čo sa vrátili z boja a pri každom hlasnejšom zvuku sa strhnú a idú do úkrytu, ľudia, čo sa ľahko vydesia a stále sa cítia na pokraji preťaženia či ľudia, čo prechádzajú v zlomku sekundy do bezuzdnej paniky, keď sa niekto dotkne ich spúšťača (“tŕňa“). Je to ten istý mechanizmus, ktorý zodpovedá za to, že ak nás fyzicky napadli, už sa necítime istí medzi ľuďmi.

Ako stratégia prežitia to má zmysel. Keď náš mozog zažil životunebezpečnú situáciu a prepol sa do módu “útek alebo útok“, u niektorých ľudí zostáva v stave vyhliadania podobných situácií, ktoré by mohli byť potenciálne ohrozujúce. Ak vaša trauma je následok útoku nejakého iného človeka, je to iné, ako keď vás uštipne had. Zapája sa do toho aj zrada dôvery a emocionálna újma.

Takže keď zistíme, že sa začíname s niekým zbližovať, začne v nás stúpať nervozita. Hľadáme príznaky, že by nás mohli poraniť a zradiť nás. Začneme byť paranoidní, čo sa týka tónu ich reči alebo času, ktorý im trvá, než odpovedia na našu SMSku. Očakávame to najhoršie a podvedome vyhľadávame signály, že sa nemýlime.

Ako sa naučiť znova dôverovať?

Pozorujte, pozorujte, pozorujte
Nie tých druhých, ale seba… Už veľký krok vpred je to, že spozorujete, že začínate mať na blízkosť iného človeka panickú reakciu. Ak zistíte, že sa vám myšlienky uberajú istým smerom, použite niektorý z nasledovných nástrojov:

Spomaľteeeeeee
Nedokážete racionálne vyhodnocovať veci, pokiaľ ste emotívne rozrušení. Vtedy sa ozývajú v mozgu staré, “dinosaurie” časti, a neokortex (racionálna časť) sa vypína. Predstavte si antilopu na savane, ako začuje šelestenie v kroví. Pokiaľ sa začne zamýšľať a uvažovať, či to nemôže byť od vetra a či počula dobre a ako by si mohla overiť, že…, lev ju zožerie. Jej nervový systém jednoducho signalizuje “nebezpečenstvo” a antilopa uteká – a svoje gény ostražitosti má šancu odovzdať ďalším generáciám.

Takže keď sa ozve pocit, reagujeme na pocit. Môže to byť užitočné v prípade, že vás niekto ohrozuje na živote, ale nie je veľmi nápomocné vypeniť nad tým, že vám okamžite neodpovedali na SMSku, keď daný človek práve zaspal pri telke a cinknutie nepočul.

Mimochodom, viete, že aj náš mozog má “bypass” pre prípad nebezpečenstva? Normálne keď niečo zaregistrujeme, preháňame to cez neokortex (čelné laloky), kde si to premyslíme, zvážime, vyhodnotíme a urobíme si k tomu postoj. To je však veľmi nebezpečné, ak na vás dychčí lev… a tak má mozog ešte jednu geniálnu skratku, ktorou vám všetko, čo vníma ako náhlu zmenu prostredia, vedie priamo do limbického systému a spúšťa automatizmus. Než mysliaci mozog vyhodnotí situáciu, nohy už dávno premiestnili telo o kilometer ďalej! Niekedy nám tento “bypass” robí aj nervy – sú to všetky tie deja-vu stavy, kedy sa niečo deje a vy máte pocit, že ale toto ste už raz zažili… Vtedy sa vašom vnímaní spoja oba kanály (čo obvykle nebýva) a informácia z bypassu doráža s predstihom, takže vedomie registruje “toto tu už predsa bolo!” 🙂

Skontrolujte realitu
Najbližší krok je oddeliť fakty od pocitov. Keď to robíte po prvýkrát, pomôže vám tento zoznam (neskôr sa z toho stáva automatizmus):

  1. Pomenujte situáciu.
  2. Aké pocity máte? Aké silné sú?
  3. Aké presvedčenia k takejto situácii máte?
  4. Ktoré fakty podporujú tieto presvedčenia?
  5. Ktoré fakty vyvracajú tieto presvedčenia?
  6. Aké INÉ, nové presvedčenia by boli v tejto situácii nápomocnejšie?
  7. Prehodnoťte pocity.

Rozhodnite sa, ako chcete zareagovať
Teraz, keď ste si už vyčistili hlavu od emotívnych skreslení, môžete sa plne vedome rozhodnúť, ako chcete zareagovať. Ak sa neviete rozhodnúť, skúste tieto otázky:

  • Kto chcem byť? Aké hodnoty chcem vyjadriť (trpezlivosť? nezávislosť?)
  • Aký postup toto vyjadruje?
  • Ak sa na to pozriem spätne o 20 rokov, na aký spôsob reagovania by som bol hrdý?
  • Keby sa ma na toto pýtal kamarát, čo by som mu poradil?

Zdroj: Rok pre seba

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s