Tento týždeň bude o počúvaní, vyhodnocovaní počutého a robení si vlastných úsudkov. Ak dokážeme stíšiť náš vnútorný džavot a tlak našich predsudkov a očakávaní, dozvieme sa niečo, čo nás obrovsky posunie vpred… Doteraz sme vnímali predovšetkým prejavy, ale odrazu začnú veci do seba zapadať a zdanlivo chaotická skladačka začne dávať ucelený obraz. Pochopíme, ako veci, čo sa doteraz udiali a neboli vždy len príjemné, viedli k tomu, že dnes máme schopnosť urobiť malý “zázrak”.

Je to vďaka tomu, že keď riešime bežné situácie, ošetrujeme ich z pohľadu momentálnej vhodnosti. Vhodné? Využiť. Nevhodné? Upraviť. No ale nie vždy máme osobnú silu na to, aby sme menili okolnosti… a potom zúžime svoj fokus len na danú situáciu a stratíme zo zreteľa kontext, v ktorom by sme zbadali, ako inak ju môžeme využiť!

Ak sme urobili cestu plnú malých krôčikov a prekonali sme kopec malých príkorí a odrazu sa obzrieme, zistíme, že za nami je hodný kusisko cesty a hodne veľa nadobudnutej sebadôvery – hoci v priebehu sa to tak necítilo… To je zmúdrievanie. Alebo osvietenie či vzostup, ak sa vám to viac hodí. Narazili sme na svoje hranice a zistili sme, že sú samonastolené a dokážeme oveľa viac…

Nehanbime sa za to. Nenasadzujme si znova masku supermana, ktorý všetko zvláda “ľavou zadnou”. Zostaňme v bode našej ľudskej zraniteľnosti a nedokonalosti a pozrime sa, kam nás dovedie – pretože jedno zo zistení, čo nás na našej ceste čakajú, je o tom, že sme dokonalí práve vďaka tomu, čo vnímame ako nedokonalosť – umožňuje nám to dosahovať veci, ktoré iní dosiahnuť nedokážu!