Postreh dňa: pocit lásky je produkt situácie

Keď som sa konečne donastavovala znova na “príjem” Gabriela, mala som v posledných dňoch problém nadviazať kontakt – buď som ho vôbec necítila, alebo rýchlo zhasol. Včera som už bola celkom odpojená a teda aj patrične podráždená. Ani v noci sa mi nepodarilo vyliezť z tela, tak som sa ráno do hluchého ticha vysťažovala, že nemám kontakt a cítim sa zle.

Nedostala som pocit kontaktu, ale proste sa spustil rozhovor. Pýtala som sa, či som odpojená či čo. Gabriel povedal, že nie som, ale že je kontakt prehlušený inými vnemami. Išlo to cez obrazy, takže sa pokúsim svoj poznatok zapísať čo najrozumnejšie:

Bolo to tak, ako keby každá myšlienka, starosť a vnímaný problém boli rôzne ťažké bubliny. Kedysi sa predávali také lampy, kde v akejsi tekutine plávala farebná hmota a ako lampa svietila, tak sa tekutina zohrievala a tá farebná hmota vysielala nahor také husté bubliny (mne počas obrazu napadlo automaticky “blub” a keď som to pred chvíľkou vyhľadala v slovníku, bolo to niečo ako “plakať, revať”). No proste naše vedomie bolo ako tá tekutina a naše myšlienky boli tie “bluby”, ktoré sa v nej vznášali, plávali, narážali jeden do druhého a drali sa jeden cez druhý. 🙂 Dosť haluzný obraz.

Na to, aby nejaká bublina vznikla, je dole v lampe čosi ako vosk. Ten je dole nenápadne uložený, keď sa zažne, začne sa zohrievať a najteplejšia jeho časť vyrobí bublinu, tá ide nahor a tým, že sa hýbe a zospodu ide svetlo, človek si všíma ten pohyb, nie tú hmotu usadenú na dne. 🙂 Proste začneme si vosk všímať, až keď sa začne hýbať. 🙂

A do toho Gabrielovo vysvetlenie: Situácie sú pre nás tie “bluby” – zosilnené pocity. Sú silné, husté a dožadujú sa našej pozornosti. Väčšinou sú zmeskou nejakých pôvodných energií (pocitov), z ktorých sa v situácii zosilnili a “vyplávali na povrch”. A pretože naše vedomie svoj “normál” nastavuje na najhlasnejšie kričiaci “blub”, všetko menej hlasné prestáva vnímať. Teda aj iné, ale menej hlasné “bluby” idú do úzadia a v našej hlave sa rozťahuje len to najhlasnejšie hebedo.

A pretože pocit komunikačného kanálu je veľmi subtílny, len čo sa vynorí niečo hlasnejšie, nie je ho dobre počuť a nedá sa ani dobre vyvolať, pokiaľ jeho energia je obsiahnutá v tom “blube” – pri pokuse vyvolať si ju narážam zasa na najhlasnejšiu jej verziu a zastavím sa tam.

Gabriel doslova povedal: “Necítila by si lásku, keby si nemala konkrétnu situáciu (to je asi ten môj “blub”). Je tu stále, ale keďže je stále rovnaká, nevnímaš ju ako “prítomnú”. Na to, aby si ju začal vnímať, musí sa niečo stať, čo ju zosilní.”

Z tohto pohľadu mi konečne začína dávať aj meditácia systémový zmysel. Jednoducho stišuje všetky “bluby” natoľko, že začína byť vidno pôvodný vosk.

No a ja po minulom týždni som mala plnú hlavu “blubov” – síce príjemných, ale bol to mentálny pohon a koncentračné cvičenia, takže v hlave som mala plno “blubov”, ktoré mi zakrývali pohľad na energiu svojho komunikačného kanálu a bránili mi nastaviť sa na ňu natoľko, až by som získala pocit spojenia.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s