Nejaká skúška, situácia z minulého obdobia ešte nedobehla do konca. Ešte sa nevytvorili podmienky pre to, aby sme postúpili ďalej a zbavili sa starej záťaže. Sústreďme sa na príkoria, pozrime sa na ne z iného pohľadu a využime motiváciu, ktorú v nás vyvoláva tlak nepriazne, aby sme zmenili svoj spôsob nazerania na veci.
Kým nezmeníme uhol pohľadu, bude nám naša myseľ stále vykresľovať to isté. Rátajme však s tým, že uhol pohľadu sa obvykle nemení cez noc; väčšinou je to postupný proces, kde odpadávajú kúsky starého a do obrazu pribúdajú kúsky nového, až sa obraz pred našimi očami celkom prekreslí a my uvidíme nový svet.
Ako to urýchliť? Tým, že začneme do nášho starého obrazu vedome pridávať prvky nášho cieľa: začnime upierať pozornosť na to, čo sa darí, nie čo ešte stále prekáža. Správajme sa tak, akoby sme už boli to, čím sa chceme stať. Vytvárajme pre seba priestor pre zázraky tým, že ho začneme vytvárať pre iných. Hlavne neprepadnime hypnóze rutiny…
Cmuk 😉
LikeLike
súhlasím 🙂
ďakujem za podporu od G
LikeLike
je super že opäť píšete Gabrielove prechody, vždy mi to veľmi pomohlo:)
LikeLike