Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):
Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával všetko, čo dieťa zažíva. To vytvára obrovskú schopnosť učiť sa – rozumné veci rovnako ako deštruktívne. Nebezpečné situácie (také, ktoré vyvolajú vysoký stres) sa do mozgu zapíšu mimoriadne hlboko, rovnako ako stratégie, ktoré dieťaťu pomohli prežiť to, čo sa dialo, pretože dostanú prívlastok “potrebné na prežitie”.
To značí: Keď je mozog dieťaťa priskoro vystavený vysokému stresu, reaguje dieťa neskôr na stres často neprimerane prudko, prípadne je stresom ochromené. A ako dospelý používa aj naďalej stratégie prežitia, ktoré sa vtedy naučilo, aj keď už nemusia byť funkčné, prípadne sú deštruktívne.
Inými slovami: Traumy z vývoja alebo šokové traumy majú hlboký dopad na presvedčenia, ktoré si človek vytvára o svete, ľuďoch, vzťahoch a ako fungujú, ako aj na to, ako s týmto všetkým budeme nakladať. A veľmi často zostávajú plne funkčné po celé obdobie života, prípadne nás neskôr stojí veľa lásky, trpezlivosti a nasadenia, aby sme ich rozpustili, pretože sa zažrali hlboko do mysle, psychiky i tela.
Presvedčenia traumatizovaných ľudí majú vysoké zhody:
- Nedokážem a ani nesmiem byť sám od seba a zo seba šťastný (čím za naše šťastie začínajú zodpovedať iní ľudia, vonkajšie situácie a rôzne substancie ako alkohol, nikotín, drogy).
- Nezvládnem to sám. Miesto mňa to musia urobiť iní. (To je typický detský prístup. Takže dospelý sa neskôr správa ako dieťa, ktoré nikdy nedospelo.)
- Nemám vplyv na to, ako sa cítim a čo sa so mnou (a mne) deje.
- Som obeť. Som bezmocný. Neviem narábať s bolesťou, utrpením a bezmocnosťou. Utrpenie ma zaplavuje a nie a nie skončiť. Stane sa nešťastie – tak ako predtým.
- Nemôžem sa spoľahnúť na podporu alebo ohľaduplnosť iných ľudí. Budem potrestaný alebo opustený, zomriem alebo sa zbláznim, ak niekomu ukážem, že som malý, slabý, zraniteľný, bezradný alebo citlivý. Utrpenie značí, že je človek slabý. Byť slabý nie je dovolené, prípadne končí smrťou.
- Moje pocity, potreby a priania ostatných preťažujú. Musím sa držať skrátka.
- Potreby iných sú dôležitejšie ako moje vlastné. Som zodpovedný za to, že sa cítia dobre (tak ako oni sú zodpovední za to, že sa ja cítim dobre).
- Keď niekoho nahnevá alebo zraní niečo, čo som spravil, alebo keď sa odo mňa odvrátia, urobil som niečo zle. A to aj vtedy, ak sa ku mne správajú ohavne.
- Keď mi niekto ubližuje, je to moja vina. To znamená, že musím zistiť, ako by som sa mal správať, aby mi toto už nikdy neurobili.
- Keď sa neobetujem pre iných, som bezohľadný egoista.
- Môžem kontrolovať, čo si iní o mne myslia, aké city voči mne budú mať a ako sa ku mne budú správať. Takže môžem zabezpečiť, že ma budú mať radi, keď budem milý, veľkorysý, priateľský a budem sa prispôsobovať, prípadne viem ich správanie ku mne ovplyvniť tým, že začnem prskať, kritizovať a poučovať.
- Starať sa sám o seba a svoju spokojnosť je egoistické a egocentrické. Dobrý človek sa stará o potreby ostatných a svoje potreby tomu podriaďuje.
- Aby som sa cítil dobre, potrebujem, aby ma ostatní schvaľovali a súhlasili so mnou.
- Dôležitejšie než hocičo iné je udržať si kontrolu, moc a nadvládu nad čímkoľvek. Keď sa podriadim prianiu iného, keď ustúpim zo svojho, prípadne keď len plyniem so životom, prichádzam o kontrolu – ako vtedy. A vtedy to skončilo príšerne.
- Stratiť kontrolu znamená byť slabý a bezmocný a vedie k potrestaniu, surovému zaobchádzaniu a/alebo opusteniu. Teda musím sa protiviť, vzdorovať – len kvôli tomu, aby som sa protivil a vzdoroval. Musím si udržať kontrolu.
- Never sebe a svojmu vnímaniu, ale ver predovšetkým iným ľuďom.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre iscra Zrušiť odpoveď