Dnes som vykutrala dosť zásadný úryvok z Castanedu:
“Toto je tvoj svet,” povedal a ukázal na rušnú ulicu za sklom. “Si človek toho sveta. A tam vonku, v tom svete, je tvoje lovisko. Nemožno uniknúť veciam nášho sveta, takže bojovník urobí jedno – premení svoj svet na svoje lovisko. Ako lovec vie, že ten svet
je tu na to, aby ho použil. Takže použije každú jeho čiastočku. Bojovník je ako pirát – bez výčitiek vezme a použije všetko, čo chce, až na to, že na rozdiel od piráta bojovníkovi neprekáža a neuráža ho, ak je použitý aj on sám.”
To mi pripomenulo jeden citát pripisovaný Dalajlámovi, ktorý mi už istú dobu hýbe žlčou: že problém je v tom, že ľudí používame a veci milujeme, kým veci sú tu na to, aby boli používané, a ľudia sú na to, aby boli milovaní… Blbosť. Ľudia i veci sú tu na to, aby existovali. Nedefinujú sa cez náš vzťah k nim, ani cez to, čo s nimi robíme. Nejde o to, aby sme mali k veciam a ľuďom iný prístup, ale aby sme mali rovnaký prístup k obom – prístup rozumný, uvážlivý, ohľaduplný. Aby sme neničili ani veci, ani ľudí len preto, že to dokážeme. A keď už niečo potrebujeme poničiť a rozobrať, nezastavíme sa pred hranicou svojho “ja”.
Pretože niet rozdielu medzi “ja” a čokoľvek iné. Ak sme bezchybní bojovníci, už nie sme “ja”, ale sme náš umysel.
Celý svet tu nie je pre nás ako hračka, ale ako “lovisko” – kde napĺňame svoje vlastné potreby a kde aj ostatní napĺňajú svoje vlastné potreby. No a ak lev má potrebu nažrať sa a my mu vlezieme do cesty, tak potom nevykríkajme, aké je to nespravodlivé! Vopred sa postarajme, že budeme vedieť, kam sa neoplatí liezť, lebo tam obchádza hladné levisko…
Myslím, že o tomto je celé to “bezchybnobojovníkovanie”. Ako to vravel don Juan: “Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.” 🙂
A čo to značí netoltéckymi očami? Že celý náš príbeh o nás a o tých druhých je pre nás “lovisko”, scéna, kde si všetko všímame, všetko vyňucháme, každý kameň prevrátime a upravíme si ho tak, aby vyhovoval tomu, čo chceme mať. 🙂 Vrátane seba.










Povedz svoj názor