Postreh dňa: Prehra je tiež len voľba

Po dlhšom čase som sa znova dohrabala k svojmu kurzu – a som rada. Dnešná lekcia je o zodpovednosti, o tom, že sami rozhodujeme, aký náš život bude. Je to všetko o tom, do akých topánok sa postavíme – urobíme zo seba Bojovníka alebo Obeť?

Spomínam si na jeden nádherný citát dona Juana, ktorý hodne zmenil moje sebavnímanie:

“Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.”

Čítať ďalej

Reklamy

Postreh dňa: snaha veci kategorizovať je vlastne potreba bezpečia

16427738_10206350280635187_820967956234583291_nRáno som dostala podnet na rozmýšľanie. Vlastne to začalo už včera tým, ako som napísala článok Rozbitý hrnček; na fejsbúku jedna kočka zareagovala slovami:

Ten “pravy” breh za vela nestoji a co tak ist stredom ……..

Nakrklo ma to, pretože “ísť stredom” som vzala z uhlu pohľadu alibizmu: Som čierna, ale kedy-tedy, keď sa mi to zrovna hodí, budem aj biela. Neverím v Boha, ale kedy-tedy, keď sa mi to hodí, budem v Boha veriť.

Tak som jej to patrične vysvetlila. 😉 Čítať ďalej

“Zaber alebo skap!” Filozofovanie o stratégii a ceste bojovníka :-)

kinds-skunksMark Cloudfoot o toltéckych bezchybných bojovníkoch:

Byť bojovníkom je trošku extrém. Nie je to stredná cesta. Je to cesta, ktorej cieľom je absolútna nezávislosť. Či ju dosiahneme alebo nie, nie je zaujímavé. Na ceste bojovníka neexistuje kapitulácia. Dokonca sa nevzdávame ani Duchu bojovníkov, s ktorým si porovnávame sily a vyštrngávame úmysel. Je to trochu extrém. Nie je to jediná cesta, ale je to tradičný spôsob, akým funguje bojovník, keď si pre seba preráža svoju vlastnú cestu.

Stratégia je pozitívny spôsob, ako niečo dosiahnuť – negatívne niečo alebo pozitívne niečo. Sama o sebe je pozitívna. Ale je rovnako pozitívny spôsob (=dávajúci kladný výsledok) na dosiahnutie niečoho negatívneho. Čo dosahuje, to určuje ten, kto ju používa, nie stratégia ako koncepcia. Čítať ďalej

O nagualoch, ich učňoch a toltéckej ceste

Keď mi cez veľkonočné sviatky prestal chodiť internet, celkom mi to padlo dobre – práve som totiž začala čítať Susan Greggovú a to, čo píše, je pre mňa nesmierne poučné.  Dance of Power je čosi ako premostenie medzi donom Juanom a Castanedom a Miguelom Ruizom a jeho žiakmi. Tak som využila to, že nemôžem sedieť na webe, a začala som hneď prečítané spracovávať a tu je prvý zo série článkov:

Nagual je mexický/indiánsky šaman či liečiteľ, ktorého tradícia je založená na učení toltéckych Indiánov. Od príchodu Španielov bola ich existencia nenápadná a tajná. Naguali dokážu nepredstaviteľné veci. Sú to istým spôsobom bosoráci. Niektorí dokážu meniť svoju podobu (=shapeshifting), iní dokážu byť na dvoch miestach súčasne a väčšina z nich sú liečitelia.

Obvykle má nagual sedem učňov, ktorí spolu tvoria skupinu. Tejto skupine sa často hovorí ohnivý kruh alebo kruh sily. Energeticky vyzerajú tieto kruhy ako séria sústredných kruhov siahajúcich hlboko do histórie.

Keď sa nagual, u ktorého som sa učila ja, don Miguel Ruiz, začal cvičiť, musel prisľúbiť, že svoje poznanie odovzdá ďalším siedmim ľuďom. Ja som bola posledná v jeho ohnivom kruhu. Čítať ďalej

Bezchybný bojovník: toltécky mýtus

Pokračujem so Sánchezom a narazila som na niečo, čo sa mi nesmierne zapáčilo. Sánchez rozpráva o bezchybných bojovníkoch a nazýva ich “toltécky mýtus”.

Bojovník neexistuje, je to len mýtus – nádherný mýtus našej doby, ktorý odráža naše najvznešenejšie ašpirácie smrteľníka.

Každá doba má svoje vlastné mýty. Tieto mýty odrážajú úroveň jej morálky a preferencie. V podstate sú to príbehy, ktoré boli odovzdávané z generácie na generáciu a dnes ťažko povedať, čo z nich je “skutočné” a čo je len “fikcia”. A je aj zbytočné to rozoberať; majú v spoločnosti svoju celkom presnú úlohu. V týchto mýtoch nachádza spoločnosť zrkadlo, ktoré najlepšie odráža jej tvár, ale súčasne aj tvár toho “druhého ja” – toho, čo niesom, ale čím by som chcel byť. Čítať ďalej