Vďačná za obyčajný, nenáročný deň. Hodne som čítala o traumách, strachoch a ako s nimi narábať, a hneď som aj mala príležitosť si to vyskúšať, keď ma prepadol náhly smútok. 🙂 Vďačná za okamihy, kedy nezabudnem, že som bosorka a viem aj niečo iné, než mlčky trpieť.

Poobede som sa nejako preklikávala staršími článkami na blogu a dopracovala som sa k tým, kde som uzatvárala situáciu s odchodom Auríka. Prešla som si diskusie a moje reakcie v nich. Obvykle je to dosť ošemetné, pretože po toľkom čase už je človek odosobnený a pozerá na seba požadovačnejšími očami, ale tieto oči nenašli nič, za čo by mohli túto osobu pokritizovať. Len spätne, keď som si uvedomila dopady diania, dostavil sa pocit akéhosi tichého sklamania, že ako všelijako sa ľudia povyfarbujú, keď ich necháte…

Pri tej príležitosti som si spomenula aj na prvý z nájazdov krišnistov na túto stránku, kedy som ich zablokovala a oni potom na svojej stránke založili diskusiu, kde ma strhávali – a ja som sa tam párkrát bola pozrieť a tiež som sa dozvedela kadečo o ľuďoch, čo mi na mojej stránke držali palce a u krišnistov na mne nenechali nitku dobrého. Dnes sa už len čudujem, prečo som sa tam šla pozrieť; ako keby som nevedela o ľuďoch svoje. 🙂

Nič by som dnes nemenila, ale napriek tomu ma niekedy bolí, že sa ľudia vyfarbili tak, ako sa vyfarbili – bola by som celkom dobre prežila aj bez tohto poznania. Rýchlo som sa začala metať, akoby som mala tanec svätého Víta, a potom som chvíľu zhlboka dýchala. Skutočne to zabralo – nepríjemné pocity sa okamžite stratili, po chvíľke sa zmiernené vrátili, ale to už ma zaujali iné veci (klíčiaci zemiak). Bol to pocit, ako keď pozeráte film, kde súcitíte s nejakou postavou, ale sú to len postava a len nejaký film a nijako sa vás nedotýkajú.

Vďačná za to, že je to minulosť. Vďačná za to, že tých ľudí už dnes nedržím v svojom živote. Vďačná za ten život, čo mám dnes.

To je to, čo si uvedomujem každé ráno, keď sa predieram spod kopy mačacích kožúškov a vyprskávam chlpy z nosa a úst – som obklopená toľkou láskou, že by to vystačilo na desať ľudských životov. 🙂 Mám presne ten život, aký mi vyhovuje, a keď všetko funguje hladko, tak si bahním. Keď nefunguje všetko hladko, tak som vďačná za tie chvíle, kedy sa to nekazilo. 🙂

Vlastne som mala v živote obrovské šťastie. 🙂