Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes sa darilo. Vďačná za to, že nebolo treba prekonávať príkoria. Ráno som vyskúšala Roombu, nechodila (nahrala som to na video), tak som to vzdala a rozhodla sa, že kupujem náhradnú/záložnú. Ako kolega prišiel, ešte aj on ju oskúšal, ale vybodla sa aj na neho, takže nás to utvrdilo v rozhodnutí. I ťahali sme kupovať Roombu. Ako sme sa bavili s chlapcom v obchode (ktorého poznáme už asi 15 rokov a vždy sme uňho kupovali techniku), tak sme sa mu posťažovali, ako Roomba blbne – a potom sme asi našli príčinu. Čo nám je teraz aj tak na figu, pretože je v záruke a musí do opravy tak-či-tak. Ale aspoň nezostanem mesiac bez vysávania.

Vďačná za to, že veci šli hladko, niekedy bolo treba improvizovať, ale nič nebolo treba robiť nasilu. Keď sme zle odbočili a nedostali sa do McDonalda, spomenuli sme si na bufet za rohom a napráskali sme sa na obed jedna radosť. Išla som si nechať predĺžiť aj autobusenku a do minúty som bola vybavená. V obchode sa nedalo platiť kartou, ale o poschodie vyššie bol bankomat a nikto pri ňom nebol, zato keď som odchádzala, už tam stepovalo zopár vyberačov. Aj keď boli prekážky, všetky sa dali nejako hladko ošetriť a nestáli ma nervy. Vďačná za to. Stačí mi, že v nohách nemám cit a vonku je namrznuté. 🙂 Tým je moja potreba vzrušenia pokrytá.

Ako som sa vrátila domov, bolo treba skúšať Roombu. Je to nejaký novší model a možno je trochu tichšia, ale kožúšky už z nej nechytali besy. Takže mám teraz pokazeného Puntíka, slabovysávajúceho, ale dezinfikujúceho Dunčíka a nového, dobrevysávajúceho Hafíka. Punťo pôjde do opravy a Dunčo a Hafo sa postarajú o domček. Vďačná, že ani harmonogram vysávania nebudem musieť preplánovať. (Hej, ľudkovia, harmonogram vysávania. Ja už som tiež pomaly nerd. 😛 )

No a vďačná za zásobu čokolády, pretože sa síce už nevečeralo (okrem konzervy rybičiek), ale bola chuť na sladké. Som dobre zásobená. A vďačná za to, že som mala po ruke ešte aj kapsičku pre vonkajšie kožúšky a dostali vlhkú večeru. Staráme sa o ich ľadviny.

No a dnes som sa s autobusenkou konečne vrátila do stavu mobilných. Nákupné stredisko, tras sa! (Aj tak musím odniesť Punťa do opravy.) A už sa mi začína vracať pamäť – už som si spomenula aj na nedorobky, čo ešte treba dotiahnuť do konca. 🙂 Ešteže ide víkend. Vďačná aj za ten. A vďačná za to, že už znova ako-tak fungujem. 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s