Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manVďačná za to, že deň klapal presne podľa mojich plánov (ktoré zas neboli až také precízne, ale to nemusím prezradiť 😉 ). Mali sme sa na obed stretnúť s GabyBaby a autobusy chodili, ako im napadlo, takže som mastne meškala, ale našťastie som to vopred oznámila. V reštike nás už poznajú a vedia, čo nám majú doniesť, ani objednávať nemusíme. Lenže dnes ma zo státia na zastávke tak bolel chrbát, že som si musela vypýtať ešte aj pohár s vodou, aby som mala v čom rozpustiť lieky. V každom prípade som to zvládla bez toho, aby som siahla po tom závisláckom lieku. Som za to na seba patrične pyšná a poklepkávam si na rameno. 🙂

Zasa bolo veľmi dobre a prežerkali sme sa našimi obľúbenými zariadeniami 😉 . Som vďačná za to, že to ešte nie je preplnené nákupné stredisko, lebo sa tam cítime dobre. Aj sme poklebetili a aj som kritizovala a s tým prínosom si nie som celkom istá, že tam nejaký bol – teda okrem vyčistenia mačacích záchodíkov, nakŕmenia šeliem kožúškovitých a vynesenia smetí. Akosi toho pre ľudstvo veľa nerobím. Môj najväčší prínos k blahu ľudstva je to, že držím väčšinou zobák a nekomentujem (často už ani v duchu).

Vďačná za to, že som sa naučila pozerať na to dobré a pekné v ľuďoch okolo mňa, aj keď ide o politikov. Keď do nášho bistra došiel jeden (ex)politik, nezdvihla som sa, neodpľula som si a neopustila som prvou kozmickou rýchlosťou priestory, ale som si naďalej popíjala kávu, pojedala zákusok a nevšímala si človeka, o ktorého by som neoprela ani zablatený bicykel. 🙂 Možno to znie posudzovačne – a je mi to srdečne jedno. “Osvietená” som bola včera; dnes som sama sebou. 🙂 Vďačná aj za tento pokrok. Nepotrebujem osvietenie – svietim si sama. Od Černobylu som “žiarivá osobnosť”. Veď aj načo som tam lozila. 😕

No a ak sa pýtate, čo dobré/pekné bolo na tom politikovi… tak košeľa. 😛

Po návrate domov sa bolesti vrátili. Bojovala som s nimi bez závisláckeho lieku. Začínam si prichodiť ako náramný geroj. 🙂 Vďačná za to, že som to zatiaľ ustála. To bude moja nová výzva.

Vďačná za to, že sa mi dnes chytrým prepínaním podarilo pozerať dva seriály súčasne. Keď zapojím mozog, všeličo vychádza. Ešte šťastie, že mám  ešte stále čo zapojiť. Vďačná za svoju hlavu, aj keď, ako som vysvetľovala GabyBaby, nemám byť na čo hrdá – nie je to moja zásluha, ale genetika. Zato na jednu vec hrdá môžem byť: že dokážem okolo seba vytvoriť prostredie, v ktorom sa ľudia, akých si vážim, cítia dobre. 🙂 To som tiež povedala GabyBaby. Bola to možno prvá samochvála po rokoch. 🙂 Niečo sa naozaj dalo do pohybu. Vďačná za toto cvičenie. Vďačná za seba, že som sa naň dala.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s