Dnes by som mohla skopírovať Vďačnosť zo včera – ale to sa nerobí. 😉 V podstate sa dnešok odlišoval tým, že už zas ma pri zobudení bolela hlava a počas dňa mi odišlo aj trávenie, takže som vďačná za to, že som vydržala deň bez lieku, ale rovnako vďačná som aj za zásobu “medicínsky využiteľného” alkoholu, pretože sa mi minulo živočíšne uhlie a tak som si lupla brandy. 😛 Zisťujem, že mi robí problémy cukor a sladké. Napríklad obvykle pijem kávu 3 v 1, ale tá mi včera nepadla dobre a tak som si dnes urobila len obyčajnú nesku a prisladila som ju. Výsledok rovnaký. 😕 Nastúpila brandy. Spomínam si, že na lodi sme pili pred raňajkami, pred obedom i pred večerou a nielen že sme nechytili nijaký exotický bacilus, ale sme aj boli večne takí naliati, že sme nechytili ani morskú nemoc a ako jediná izba sme sa pri obrovskom vlnobití dostavili do reštiky na obed a posádka si nás chodila neveriaco obzerať, čo nám prišlo nekonečne smiešne a tak sme si na to pripili. 😛

Na rozdiel od včerajška sa dnes aj varilo (=bola som hladná a chladnička prázdna 😉 ). Vďačná za to, že už sa dostávam do stavu intuitívneho varenia, hoci práve dnes som si našla podobný recept a držala som sa viac receptu, ale môj pôvodný nápad bol v základe dobrý a výsledok je mňamový.

Vďačná, že včerajšiu noc prežili vonkajšie mačičky v pohode. Dnes k večeru sa zasa vytratila Malá spred domu, ale z misky bolo odžerkané, tak dúfam, že ju zajtra nájdem v búdke. A možno zajtra pôjdem a vyvesím sýkorkovskú stravu aj pred dom. Ale za to všetko budem vďačná až zajtra – jednak bude potvrdené, že je všetko OK, jednak si musím niečo nechať aj na zajtra, inak nebudem mať čo písať.

Aha – a vďačná za to, že sa mi zjavne ujali zemiaky. Dva fialové som strčila do kvetináča a pustili všelijaké fúzy, tak možno zakorenia a budem mať úrodu vlastných fialových zemiakov. Na jar by som ich dala von do pôdy a pestovala ako normálne zemiaky. Už som dlho nezbierala mandelinky.

Vďačná za to, koľko sa mi dnes podarilo poupratovať a povysávať. Zdá sa, že mám dobrú ruku na hmotu. Mimo hmoty sa teraz dosť strácam – ale veď ešte nie je všetkých dní koniec.