“Kto si?”

cobweb_by_lumpling-d2zwitaKeď som naposledy hovorila s Messielom, bol to pre mňa taký úžasný poznatok, že som sa rozhodla znova si s ním skecnúť. Zrejme na to čakal, pretože kontakt prišiel okamžite.

Začal sondovať, čo sa zasa deje vo mne, že nehovorím s Gabrielom, ale s ním. Tak som mu vysvetlila, že ja ani neviem, čo chcem vedieť, ale že on ma pozná, pozná aj potreby vedomia v hmote, a tak by mi mohol povedať niečo, čo ma zasa posunie o kúsok dopredu.

Spýtal sa ma, kto som – nech sa nejako popíšem. Zostala som zmätená – nešlo to. Ako keby som nevedela, kto/čo/aká som. Tak mi povedal, že mi pomôže. Povedal, nech sa pozriem nadol. Boli sme nad Zemou a vzďaľovali sme sa. Najprv to bolo len asi z výšky 5 poschodia, ešte som dobre rozpoznávala jednotlivých ľudí a ako sa pohybujú, potom to začalo vyzerať už ako mravenisko.

Messiel mi povedal, že každý z nás je na základe energie, akú práve vyžaruje do prostredia, spojený s inými ľuďmi s podobnou energiou, že to je jeho energetická skupina. Ako som pozerala nadol, začal na oranžovožlto žiariť jeden bod, z neho sa rozbehli čiarky k iným pohybujúcim sa bodom a od nich zas k iným, až kus obrazu pulzoval na oranžovožlto. Povedala som, že ja poznám tak 5 ľudí, čiže veľa toho neponapájam. Messiel sa zasmial, že to nie je vec priameho poznania. Že cez blog a fejsbúk sa ku mne napájajú iní ľudia, s ktorými zdieľam časť vibrácie. A pretože nikto nemá rovnakú vibráciu ako niekto iný, tak na neho sa napojí iný strapec ľudí a to napojenie sa šíri do diaľky, výšky i hĺbky, až v konečnom dôsledku obsiahne všetky vibrácie. Takže v konečnom dôsledku sú cez iných ľudí ku mne napojení všetci ľudia. A nech znova pozriem nadol.

Tentokrát oranžová škvrna zmizla a začala rásť belasostrieborná sieť – videla som, ako sa tvorí, ako ide aj nadol aj nahor aj do strán, až sa nakoniec celkom zotreli bodky a čiary a zostala len akási belasostrieborná, pulzujúca hmlovina, akoby ďalší obal Zeme. To už sme boli tak vysoko, že som videla zaoblenosť celého útvaru.

Messiel povedal, že ľudstvo tvorí samostatnú, dodatočnú energiu k energii Zeme (alebo tak nejak; môj terajší pocit je, ako keby sme rozširovali pôvodnú energiu “Zem” o niečo iné).

Potom sa ma spýtal, ako vidím ľudí, ako mu vysvetlím svoj rozpoltený vzťah k ľudstvu. Priznala som, že ľudí potrebujem – potrebujem, aby existovali a boli naokolo, lebo mi to dodáva pocit istoty, ale súčasne potrebujem, aby ma nechali na pokoji. Spýtal sa, prečo ich potrebujem. Zasa som začala habkať. Preto, že sama všetko nedokážem?

“Ale ak sama nedokážeš, prečo potom nikdy nejdeš a nikoho nepoprosíš, aby ti pomohol?” spýtal sa.

Na to som nemala odpoveď. Potrebovala som od neho, aby mi našepkal. Znova sa preladil do toho gabrielovského spôsobu: čo by som stratila, keby som bola jediný človek na svete? Nedokázala som odpovedať. Vedela som, že by sa to cítilo nesmierne zle, ale nedokázala som určiť, prečo.

Čo mi dáva to, že sú na svete iní ľudia? Zasa som si spomenula, ako som raz uprostred noci ležala v posteli, počúvala zavýjanie psov a vnímala svetielka v oknách a počula ľudí na ulici… a ako dobre, bezpečne som sa pri tom cítila.

“Myslíš, že by ťa ochránili?”

“Ale nie! Keby som bola v nebezpečenstve, všetci by zdrhli a ešte by čakali, že ich budem chrániť ja!”

“Tak potom čo ti dáva pocit, že ich potrebuješ kvôli svojej istote?”

Nevedela som. Ocitla som sa v stave, ktorý skutočne nenastáva veľmi často – nemala som ani potuchy. Nedokázala som vypotiť jedinú odpoveď (ani blbú nie).

Messiel pokračoval: “Iných ľudí potrebuješ na to, aby si vedela, kto si. Keby si ich nevidela, nevedela o ich existencii, nedokázala by si povedať, čo vlastne si.

Pocit, ktorý s tým išiel, napodiv nebol o spolupatričnosti, ale skutočne o nastavení individuálneho vedomia. Nepodporoval posledné lekcie “súčasť celku”, ale skôr šiel k podstate – mám na svet “ľudský” pohľad, pretože sama seba identifikujem ako niečo (pričom niečo = človek). Ale mám v sebe aj iný pohľad, nefokusovaný na “byť človek”, len k nemu momentálne nemám prístup a nevyužívam ho.

To, že sú iní ľudia, ma udržiava v stave individuálneho vedomia, “vedomia v hmote”. Keby neboli, rozplyniem sa a budem schopná naemulovať všetko – pretože v konečnom dôsledku som všetko, len na celkom inej úrovni vedomia, než v ktorej som fokusovaná teraz.

To je to, čo mi z noci zostalo visieť v pamäti. Pocitov je viac, ale neviem ich dať momentálne do obrazov. Možno příště. 🙂

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.