Poznáte to? Ja som taký ten perfekcionista, čo chce všetko urobiť sám, lebo len potom to je dobré… Už som s tým bola zmierená a akceptovala som to, ale to nebolo to, čo sa odo mňa očakávalo. A tak sa Univerzum postaralo o to, aby som sa naučila svoju lekciu.

Už dva týždne behám s nohou, na ktorú nedokážem poriadne stúpiť. Keď sme čistili bazén, pokĺzla som sa a členkom som tresla do kovových schodíkov do vody. A odvtedy bolo utrum.

Uvedomovala som si, že som si pravdepodobne pri mojej osteoporóze naštiepila niektorú kosť, ale k lekárke sa mi nechcelo ísť – bazén čerstvo napustený, ak dostanem teraz na nohu sadru, môžem sa s kúpaním rozlúčiť… Okrem toho som si pamätala, keď som spadla zo schodov a naštiepila si rebrá, zápästie i lebku, že som nejaké dva týždne mala problémy a potom kľud. Tak som si povedala, že budem členok mazať proti bolesti. Keď nepomáhalo, kúpila som si naň bandáž a tá úžasne pomohla. Ale ako som chodila, stále sa to zhoršovalo – a nakoniec som už len krivkala o palici a mala som problém prejsť z postele 5m na záchod a začala som sa zmierovať s predstavou sadry.

Posledné dni to bolo tak, že som zistila, aká poloha nášľapu je “bezpečná”, teda s minimálnou bolesťou. Poplávala som, pochodila po záhrade a všetko bolo okej, ale večer som sa zvíjala od bolesti. Vždy večer po celom pomerne pohodovom dni.

Do včera. Aniel mi ponúkol, že mi polieči bolesť. Vždy, keď mi niekto niečo také ponúkne, chytí ma skepsa a väčšinou odmietnem – pretože veď “sama viem najlepšie“. Lenže moje chabé pokusy teraz nezabrali. Už som chcela Anielovi odpovedať, že si nejako pomôžem, ale čosi vo mne sa ozvalo “urob chlapcovi radosť a poteš sa jeho ponuke”. (Už keď sa nachytáte, že idete blahosklonne “niekomu urobiť radosť”, je to signál, že sa práve pod vami láme tá vysoká priečka rebríka, na ktorú ste sa neoprávnene vyteperili 😉 .) Tak som ponuku prijala – a neviem, čo Aniel urobil, ale zabralo to. Večer som ani nedýchala, ako som sa bála stúpiť na nohu, ale noha nebolela. Išla som spať a noha nebolela. Ráno som šla na záchod bez palice a bez bolesti v členku. Až poobede, keď som vysávala a hadica mi udierala v kuse do členka, začal ma bolieť – a uvedomila som si svoju lekciu.

Tá lekcia sa volá “nemusíš byť vo všetkom najlepšia“. Sme kúsky skladačky a každý z nás má svoje optimum niekde inde – má iné silné stránky a dokáže iné veci. Nepotrebujeme s nimi konkurovať, snažiť sa robiť to isté alebo sa snažiť ich pretromfnúť. Potrebujeme ich len prijať ako “rozšírenie seba samého”, ďalšiu našu súčasť, ktorá dokáže robiť veci, čo my nedokážeme (alebo nie tak dobre).

Len čo mi toto došlo, doklikla mi aj iná lekcia – pred časom ma rozčuľovali ľudia, čo kopírovali moje myšlienky. Chýbalo im to poznatkové pozadie, ktoré som v danej veci mala ja, ale vzali formu, skopírovali ju a štylizovali sa do gurua v danej veci. Nedokázala som to vztiahnuť k svojmu vlastnému správaniu, a tak to zostalo na úrovni “beriem na vedomie”, ale teraz to dostalo ten správny kontext.

Aj ja som taká. Som perfekcionista. Vysoko súťaživá. Sústavne sa porovnávam so svetom okolo a snažím sa zlepšovať. Snažím sa dosahovať to, čo dosahujú iní ľudia v oblastiach, ktoré u seba ešte nemám dostatočne rozvinuté. Porovnávam sa s tými najlepšími.

A kým to robím, vlastne sa oddeľujem od celku, odmietam byť jeho súčasťou a tvárim sa, že som celok sama o sebe a ako celok dokážem byť lepšia ako ostatní. Lenže ja nie som “celok” – som len časť skladačky. Nepotrebujem robiť ešte aj toto a hento len preto, že to niekto iný robí… a nepotrebujem sa porovnávať s inými, pretože ak ja som pečeň, oni sú žalúdok, črevo, srdce či mozog – iné súčasti nášho celku s celkom inou funkciou a teda aj celkom inými talentmi.

Mala som to vedieť z marketingu. “Me too” (“aj ja to chcem”) je absolútne neudržateľná pozícia. Ale to, čo človek vie, a to, čo človek (=blondínečka) žije, sú niekedy dve dosť odlišné veci…

Takže, Anielik, ďakujem nielen za liečenie, ale aj za očistný proces uvedomovania, ktorý si naštartoval. Možno sa tento môj poznatok hodí nakoniec aj tebe… netuším. Ale viem, že presne do tejto pasce spadlo mnoho liečiteľov a spirituálnych osôb, s ktorými som prišla do kontaktu – boli lepší v jednej oblasti a postupom času si začali nárokovať, že sú lepší vo všetkých oblastiach.

Nemusíme byť všetko. Stačí, keď budeme sami sebou tak dokonale, ako to len dokážeme. A to mi pripomína môj obľúbený Murphyho zákon:

Staraj sa o krtince; hory sa pretlčú aj samy.

🙂