Tento týždeň je prípravou na to nové, čo príde.
Niektoré prerody sú skokové, iné sú, naopak, postupné – veľa malých vecí po dlhý čas sa nazbiera a pripraví pôdu pre niečo nové. Ale tesne pred tým, ako to nové nastane, príde ešte malá chvíľka stagnácie, kedy sa stiahneme do svojej ulity a nechávame naše zážitky vyzrieť a vnútorne nás meniť. Je to, ako keď sa húsenica zakuklí, chvíľku je z nej kokón (“ulita”) a až po tejto chvíľke sa z nej stáva motýľ.
To, že sa navonok nič nedeje, ešte neznamená, že by veci nevyzrievali pod povrchom. Napriek tomu je pre nás čas trávený v ulite často plný ľútosti, pochybností a neistoty. To, čo sme boli, dobieha do konca. To čo budeme, ešte nenastalo. Jediné, čo môžeme urobiť, je čakať.
Čaká nás nový svet, na ktorý budeme pozerať novými očami. Nesnažme sa teraz si robiť predstavy o tom, aký bude – ešte máme svoje staré oči a tie nie sú schopné postihnúť krásu toho, čo príde. Nedržme sa za každú cenu predstáv minulosti len preto, že ich poznáme. Okrem nich poznáme už aj niečo iné, už je to v nás uložené – a teraz to postupne začne vychádzať na povrch.













Povedz svoj názor