Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes sa bojovalo s depresiou. Síce len poobede, ale o to intenzívnejšie… Vďačná, že už to zjavne prešlo. V poslednom čase mávam také 30-minútové depky – ale stoja za to… No, dnes poobede som mala jednu, potom 5 minút pauzu, potom ďalšiu atď. Vedela som, že by pomohlo napiť sa, ale spali na mne kožúšky a nechcela som ich budiť, tak som odolávala plné dve hodiny… Inak, je to zábava sledovať, ako vám je nanič a viete, že je to len blbá depka, ale to jej nič neuberá na intenzite, nezmierňuje to bolesť ani smútok… A zjavne depresia bola téma, ktorú bolo treba riešiť, pretože aj v telke jedna depka po druhej. Pozerala som ich a vnímala som očami nezúčastneného pozorovateľa, ako debilne reagujú, a súčasne som v tom trčala po uši sama. Neviem, či to už skončilo, ale kožúšky sa zobudili a išli žerkať a paničková si hrkla a šla variť. A večer sa uvidí.

Vďačná za to, že som dnes nič nemusela. Oddychovala som a dávala som sa do poriadku. Ani robiť som nemohla, pretože mi z 10 prstov dnes fungovali len tri. Stačilo to na vynesenie smetí, ale tým to skončilo.

Ľudia, som unavená. Tak unavená, že som si zrekapitulovala, či je o všetko postarané, a došla som na to, že musím preveriť ešte, na koho je písaná moja životná poistka. Dnes už nič nechcem, na nič nečakám a do ničoho sa nemontujem. Vlastne, keď to po sebe čítam, znie to ako pokračovanie poobedia. No, veď fľaša ešte nie je prázdna, tak sa nič nedeje. 🙂 A po zvyšok dňa sa idem tváriť, že veď ja ani neexistujem. 🙂

Reklamy

20 thoughts on “Vďačnosť každý deň

  1. a nepomohlo by ti na depku nejako sa hybat?ako to citam doslo mi ze si bola dost nehybna, najma v tej casti ako si sa nechcela pohnut lebo na tebe spali macky. Neskusala si aj ked citis unavu, bud sa prejst alebo si zabehat alebo akykolvek druh pohybu?

    Like

    • 🙂 Keby sa dalo… Môj chrbát už neutiahne dlhšie státie alebo chodenie a nohy mi z času na čas nepredvídateľne vypovedia službu. Chodidlá mám chytené artrózou a našľapovanie niekedy hovadsky bolí. Takže moja možnosť hýbať sa je značne obmedzená. Práve spoznávam tú desivejšiu stránku “mať telo”. Čo už. 🙂

      Like

  2. …hej, hej, doba je zlá….kde sú tie staré, dobré, časy, keď stačilo ponúknuť polku kráľovstva a rozosmievači sa len tak hrnuli 🙂 🙂

    Like

  3. “kde jsou, kde jsou, kde jsou, kam se poděli, odstěhovali se, nebo zmizeli?”
    – 🙂 krásna debata…
    kedykolvek sa tu dočítam, ako je Helar zle, chce sa mi ju poponášať, aby sa jej uľavilo, ale neprejavujem to
    , aby ma nevysmiala, tak aspoň na diaľku; to mne robí dobre a inak sa dej božia voľa (nemám vokáň)
    a k tomu dobrému červenému, čo som mala večer u kamarátky si teraz dávam túto/ Eric Clapton – Tears In Heaven

    Like

    • Oli, mňa netreba ľutovať, to si obstarám aj sama. Keď píšem, nenariekam, len sa snažím zachytiť svoje myšlienky, aby pomohli niekomu inému, kto ich možno nemá odvahu verejne pomenovať. 🙂 Ľudia sa potrebujú naučiť, že sa niet za čo hanbiť a niet sa ako čo tváriť. Proste bojujeme, ako vieme. Niekedy s dobrým červeným. Veď je jedno, či si orgány odpíšem alkoholom alebo chémiou – len ten alkohol nejako lepšie chutí. 🙂

      Like

      • vieš, moja, na ľútosť ja seriem
        tou by som Ťa neponížila, ani nikoho; dnes už nie, znamenáme pre mňa príliš veľa, vzácny materiál
        ale v mojom srdci je pre Teba otvorené
        a i pre tú veľkú a neopakovateľnú odvedenú prácu si Ťa vážim
        a bez nej tiež
        a teraz čítam opäť ten Tvoj komentár – no a ja na seba beriem ten diel, že sa ľudia potrebujú naučiť, že sa nemusia hanbiť za súcit, ktorý majú v sebe. A to toho červeného toľko naozaj nebolo

        Liked by 1 person

      • ten serotonin je tiez chemia a da sa ziskat hybanim sa, ja viem ze to je tazko ked cloveka boli telo ale mozno su pohyby, ktore nebolia, oplati sa hladat, ktore su to. Barsaj po leziacky. A ba mozno (to nemam odskusane) ked si dobry snivac by si vedela vyvolat vyplavenie toho serotoninu aj hybanim sa v predstave, to mi napadlo, ked ty vies vyvolat telesny pocit pomocou predstavy, mozno by to slo. Podla mna skus, by ma aj zaujimalo, ci to funguje.

        Liked by 1 person

      • Vidíš, to stojí za pokus… Ja stimulujem serotonín hladkaním kožúškov. Ale v podstate si väčšinu nocí vyleziem pre svoju dávnu “nahor”, len keď mám depku, snažím sa ich ušetriť mojich náladičiek a tak sa sťahujem do seba – a možno si tým robím ešte horšie…

        Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s