Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manVčera sa mi konečne podarilo urobiť šamanskú cestu pre kamošku,,, Spať som šla nejako po polnoci a povedala som si, že sprubnem. 🙂 I zadarilo sa… a tak som okolo jednej vstávala, aby som výsledky naťukala do počítača. Okolo druhej sa šlo spať znova. A okolo šiestej si kožúšky povedali, že už som im tam dlho chrápala a nech sa s nimi radšej hrám. 🙂

Ráno som bola úplne ako telo bez duše, ale okolo obeda sa to dalo do poriadku. Odvčera som zabudla odsmerovať telefón a nič netušiac si mierumilovne ťukám do počítača, keď tu crrrrrrn a potom ešte raz… Mačičky skoro rozdupali celý dom, ako utekali skryť sa. Prišiel ujo kuriér (ten príjemný, ochotný chlapec) a ja som ho nespoznala, oči zatiahnuté… Tak vraví “volal som vám, nedvíhali ste, ale pre istotu som sa prišiel pozrieť”. Doniesol mačičkám všeličo, ale hlavne vyhrievaciu podložku do Blekinovej búdky.

Vďačná za to, že sa mi podarila šamanská cesta. Hoci som sa šla pýtať pre niekoho iného, dostala som takú parádnu lekciu, že sa cítim ako po oscarovom kinohite. 🙂 Niekedy vám ju prerozprávam.

Vďačná za moje šmajchlovné papuľky labkaté. Dnes poobede som si na chvíľku sadla k telke a v kresle sa rozvaľoval Morinko, ktorý je na škále autizmu len o niečo “normálnejší” ako Ňusík. Ani som nesadala do kresla, len som si k nemu čupla a dovolil mi hladkať ho, hrať sa mu s labkami i uškami, nakoniec mi lovil a kuchal a hrýzol ruku, potom sa ma zľakol a odbehol, ale po dvoch krokoch sa prestal báť, vrátil sa, vyskočil na kreslo a začal mi lízať rukáv svetra. 🙂 Už dávno nebol takýto prítulný… vychutnala som si to.

Okolo Vianoc a po Novom roku mali kožúšky veľmi zlé, drsné kožúšky – zrejme zo stresu. Teraz sa už ukľudnili a majú hebké kožúšky a apetít za dvadsiatich. 🙂

Dnes som aj pochopila, čo pri písaní robím zle. Po dvoch rokoch som celkom zabudla, ako som to robila predtým, ale dnes mi to znova došlo. Vďačná, hoci budem asi prepisovať celé pasáže. Ale to nevadí – ak výsledok stojí za to.

Dnešný deň bol poprepletaný drobnými príkoriami, tak som sa usilovne prebohovala až k večeru. A ak bude treba, prebohujem sa aj k polnoci. 😉 Vďačná, že mi to už neničí sebavedomie, keď niekedy spadnem do svojej odbojnej nálady. Ak už sa sama dokážem brať takú, aká som, nemusím sa báť, že by som sa nepáčila anjelom. Ľuďom sa páčiť ešte dlho nebudem, ale tiež zas nie až tak dlho. Nie kvôli nim; kvôli mne. 😛

Je mi dobre. Vďačná za to, že mi je dobre. Vďačná za to, že niekoľkokrát denne vidím výsledky snaženia posledných rokov. Vďačná, že som, aká som. Nechcela by som byť iná. 🙂 Je mi dobre. 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s