Už minule som tu mala kočku Carlu; zdá sa, že momentálne sa učím najviac od nej. Znova som našla jednu kvalitnú úvahu:
“Prosím, nebuď šťastný” 😆 … Predtým ma nedostatok vlastnej energie robil agresívnou voči sebe samej – je nanič žiť bez energie. Teraz, keď moja energia narastá, mávam niekedy okamihy intenzívnej agresivity – jednoducho preto, že mám tú energiu a že je zábava rozdupať ploštice naokolo a získať možno ešte viac energie. Tiež už cítim, ako ma moje energetické telo na toto upozorňuje, takže sa potrebujem dostať pod kontrolu v mojom fyzickom a energetickom tele. Ale aspoň viem, že môžem niečo urobiť, ak je to potrebné. Človek nemusí byť zlý na to, aby bol agresívny. Niekedy len stačí mať dostatok energie na to, aby to vyštartovala. Ale, samozrejme, to nie je sloboda, takže treba aj rovnováhu, umiernenosť a ten zvyšok!
Agresia je normálna, tak čo sa čudujete? Je jedno, odkiaľ pochádza alebo ako sa prejavuje. Agresia je. Vyhýbajte sa tým formám, ktoré sa vám priečia alebo ktoré neviete ovládať. A nie je to len vec presvedčenia – bude tu, aj keď v agresiu neveríte. Už len samotná skutočnosť, že my alebo niečo iné existuje, je akt agresie.
Agresia je tá najjednoduchšia vec, ktorú možno v tom druhom vyvolať – len skúste pri komunikácii aj drobností neprispôsobiť sa. Kašlite na to, ako tá druhá osoba pochopí a prijme vašu správu. Bojovník alebo nie, osvietený alebo nie, 99% ľudí sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytočí tým či onakým spôsobom.
Niekto s hodne indonézskym menom k tomu doložil:
Ak zostávaš sám sebou, budú ti zazlievať tvoju vnútornú silu. Ak prispôsobíš správu, urazí ich, že si o nich myslíš, že potrebujú, aby si ju prispôsoboval… Môj sústavný problém.
Ja z vlastnej skúsenosti viem, že to s tou intenzivitou zlosti je skutočne tak. Vyzerá to, ako keby sme mali nejaký zásobník “zlostnej energie” a keď ju denne míňame na prkotiny, je zásobník večne poloprázdny a naše zlostné reakcie sú také “polovičaté”. Ale keď vás prestanú prkotiny vytáčať a zostane už len pár zásadných vecí, ktoré vás dostávajú, zásobník sa rýchlo naplní a pri každom podráždení vyprodukuje svoju plnú kapacitu… a tá je aspoň u mňa besná.
Z Castanedu viem, že je to len fáza, ktorou prechádzame – ale nepáči sa mi, desí ma a dosť ma uráža. (Nie, vôbec nie som sebadôležitá… 😛 ) Nezostáva mi nič iné, len sa stále viac zdržiavať v svojom vnútornom divákovi a rozoberať príčiny výbuchov… Výbuch nezastavím (mohla by som, ale ak si ho môžem dovoliť, tak ho radšej pustím a vyprázdnim tým svoju zásobáreň zlosti), ale môžem ho použiť na poučenie.
Dúfam – ale skutočne len dúfam – že na konci nezostane nič, čo by tento zásobník ešte dokázalo otvoriť. A dovtedy možno nájdem spôsob, ako zlostnú energiu premeniť na nejakú užitočnejšiu. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
No a ako to teda je mozne ovladnut? Pretoze paradoxne som clovek pokojny, ale tiez dokazem velmi slusne explodovat. A toto mi na mne velmi prekaza, ked nie som schopna svoj ohen ovladnut. Existuje viacej typov agresivity u mna. Prva je taka, ktoru dokazem pozorovat a uvedomovat si, prichadza postupne, este ako tak ju dokazem ovladnut a neurobit zo seba totalneho debila. Ale potom je ta niciva, ktora pride akoby znenazdania, kedy nedokazem pozorovat, len jednoducho vylejem celu lavu behom par stotin sekundy a v zapeti ma to velmi mrzi… zrejme som v tedy neni dostatocne pritomna resp. vedoma. Dokaze s tym niekto pracovat? Vybusnost som podedila snad od oboch rodicov, chcela by som tuto “karmu” prelomit, viem ze najhorsie je to, ked mam stres a pripadne som unavena.
Páči sa miPáči sa mi
Otázka je: “prečo?” Prečo ťa chytá zúrivosť? Čo presne v tvojom vnímaní, svetonázore, presvedčeniach, pocitoch je spúšťačom?
A keď poznáš odpoveď, tak to rozobrať a neutralizovať.
Čiže si nos notes a zapisuj si svoje výbuchy a keď sa ukľudníš, analyzuj si ich a hľadaj presvedčenie, ktorému bolo ublížené a preto reagovalo zúrivosťou. Strach patrí tiež medzi ne.
Páči sa miPáči sa mi
Ano, vacsinou je to strach a kritickost voci inym i sebe . A akym sposobom je mozne to neutralizovat? Uz som sa snazila na to ist vselijako, v kludovom stave si dokazem uvedomit a rozobrat problem, ale v kritickej chvilke mi to na um nezide zial. Vtedy mam cervenu pred ocami ako byk a ovlada ma hnev.
Páči sa miPáči sa mi
Väčšinou, keď sa dostaneš k príčine, stačí uvedomiť si ju, prípadne preskúmať, ako vznikla a či sa na ňu naväzujú ešte ďalšie predpoklady. Už to, že o tom vieš, že si si to dostatočne vnútorne rozobrala, ťa nabudúce prepne do módu pozorovateľa – a možno ešte vypeníš, ale už to bude len časť z teba, kým ten zvyšok bude pozorovať a ukazovať ti, kde sa veci dajú robiť inak. No a po 2-3 takýchto pozorovaniach odrazu program zmizne sám od seba. Aspoň podľa toho, ako to funguje u mňa.
Prípadne môžeš príčinu odrekapitulovať (heslo “rekapitulácia” na tejto stránke). To so spúšťačom urobí to, že z neho vyberieš emocionalitu a zostane len poučenie. No a spúšťač bez emocionality nemá už ako spustiť reakciu.
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem za rady, pozriem aj tu rekapitulaciu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Treska, dať priestor svojej zlosti, je prejav rešpektu, uznania. Moja zlosť je súčasťou môjho ja a teda má právo tam byť a byť videná a milovaná (prijatá bezpodmienečne), ako aj zvyšok môjho JA. To, že svoju zlosť (energiu) potláčam, z nej možno robí nevypočítateľného činiteľa. Je mnou nútená čakať, kým nedávam pozor a vtedy sa môže prejaviť a preto mnou možno zmieta v momentoch, keď som zdanlivo slabý a nepripravený, nedávam pozor.
Cvičenie s fľašou, ako spomínala Zuzka, je možno práve príležitosťou, pre prijatie-uznanie agresivity – zlosti a umožnenie jej prejavu.
Nerieši to možno ešte samotnú zlosť a jej príčinu, ale môže to výrazne riešiť jej nevypočítateľné prejavy, pochopenie a pri dostatočnom cviku sa môže vytvoriť zručnosť v dávkovaní / zvládaní prejavu jej sily – intenzity (kontrola). Je to ako sval, tiež ak chcem mať jeho schopnosti pod kontrolou, alebo ich cibriť, potrebujem ho cvičiť. V tomto mám ja rád cvičenie “revem ako pavián na diaľničnom moste”, alebo niekde, kde tým nikoho neruším. 🙂
Nájdenie a spracovanie príčiny pre jej vznik a zhmotnenie, je možno téma pre pozorovateľa, žiaka a vedca, ktorý najprv potrebuje chuť, trpezlivosť a chcenie sa učiť a zároveň odvahu a odhodlanie prevziať zodpovednosť za učebné osnovy a metodiku – objavovať nové – rozširovať hranice možného (poznania).
Nie je nevyhnutné spraviť všetko naraz a ani to možno nie zmyslom tejto hry. Môže to ísť krok za krokom a môže to prebiehať v príjemnom prostredí. Dráma možno nie je nevyhnutnosť, ale iba voľba. “Môže to trvať 1000 rokov, alebo iba sekundu”, podľa toho, čo potrebujem. Čo potrebujem, ale nie nevyhnutne je tým, čo teraz chcem.
Našťastie, situácie v ktorých sa moje nechcené (odmietané) cnosti (súčasti môjho ja)prejavujú, vždy úzko súvisia s daným pocitom, resp. príčinou jeho vzniku (vždy je u mňa v minulosti) a tak ma vlastne učia (sám sa učím, lebo to chcem vedieť/poznať), nájsť si cestu k danému pocitu (udalosti), aby som ho mohol zaradiť, ako súčasť/súzvuk môjho bytia – môjho JA – moje poznanie.
Nič nie je náhoda. Nikto nikomu nič nerobí a už vôbec nie bojovníkovi. Som zodpovedný za všetko, čo sa mi deje a (vždy) mám všetky potrebné nástroje, zručnosť a silu na majstrovské zvládnutie toho, čo ma stretáva.
Krivda je sestrou nedostatku a malosti a spolu so strachom sú mocní a múdri učitelia.
Ja viem, že som tvorcom svojho života, zdravia a šťastia. Čo ma stretáva, je mojim výtvorom. Som “pránický umelec” a môj život je plátno, na ktoré maľujem svoje majstrovské dielo. (“Ako vnímaš svoje majstrovské dielo? Sú na ňom ešte miesta, ktoré potrebuješ vylepšiť?”)
Vrhám sa znova a znova do prúdov rieky života s vedomím a vierou, že ma dovedie presne tam, kam sa potrebujem dostať, lebo ja som jej tvorcom a moje tvorenie mi prináša radosť a poznanie.
…tak, nedeľnú kázeň už mám napísanú, idem si vyložiť nohy a dám si pivko 😆 😉
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem, toto si budem musiet precitat este raz,lebo je to pre mna obsirnejsie a trosku sa v tom stracam, ale som rada za reakciu. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nič si z toho nerob, moje myšlienky sú ako rozčerená hladina často, hlavne keď sa “rozvášnim”. Rád ju sledujem, ako sa tie vlnky cez seba hravo prehupujú – ihrajú. Je to zmeska pocitov, čo vypláva na povrch a prejaví sa potom navonok v slovách možno ako príliš pestrý ohňostroj, ale mne sa tá koláž citov a ich prejavu páči. 🙂 Ak budeš mať otázky, pokúsim sa zjednodušiť a vyjasniť moje “vysielanie” 😀
Páči sa miLiked by 1 person
Troska je jedno cvicenie ,ktore je fajn robit každý den chvíľku…zober veľkú prázdny PET fľašu a na mieste kde ťa nikto nevidí poriadne z celej sily s ňou buchaj o kreslo ,posteľ,pohovku a vlož do toho toľko zlosti kolko sa len da….potom sa párkrát nadychni a vydychni usmej sa a chod sa osprchovat…vydrž aspoň mesiac…budem rada ak daš dako spätnú väzbu 😉
Páči sa miPáči sa mi
A aky to ma zmysel toto cvicenie? Akoze sa tym vybijem z tej agresivity??
Troska snad nie 🙂 celkom vtipny preklep 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Veľa zdanlivo nezmyselnych činnosti nastartuje procesy ,ktore pomôžu zdolať to ci ono….
Páči sa miPáči sa mi
Ja som tym nechcela povedat,ze to nema zmysel. Len ma zaujimalo, co sa tym sleduje, aky ma vyznam to cvicenie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Treska sorry za preklep v mene 😉
Páči sa miPáči sa mi
agresivita je v pohode, ale je pravda ze agresivita byva velmi unavna. Ked som este tancovala v divadle a robili sme Krysara, tam bolo najviac agresie treba, skoro cele druhe dejstvo same bitky a nervy. Riadne to vycerpavalo a ked islo viac predstaveni za sebou , niekedy aj dve za den tak to uz potom len sadkat a priblblo sa usmievat, vsetko vypnute 😀
Páči sa miLiked by 1 person
a este unavnejsie ako samotna agresivita byva potlacanie agresivity. Predstavte si aka to je sila, energia co chce ist von a kolko protisily sa musi spotrebovat na to aby zostala vo vnutria a aby nic nebolo vidno.
Páči sa miLiked by 1 person
To ano, ale tiez nie je celkom v poriadku vyblafnut to von na inych.. lebo niekedy sa zo situacie odist neda zakricat si ci zaboxovat do vankusa….
Páči sa miPáči sa mi
co ja viem…..pokial sa to nezbiera a nerastie do neunosnych rozmerov, podla mna to druhi mozu ustat bez ujmy. Horsie je ked to zbierame, ukladame a potom to vybuchne naraz a o tom intenzivnejsie, to uz moze byt neprijemne, alebo ak aj nevybuchne a ostane to vo vnutri a ublizuje nam. Za jedno. Ci sebe ci druhemu ak urobim zle oboje je rovnako.
Páči sa miPáči sa mi
Agresivita zostáva nejako témou – dnes som na Boslaale pridávala úvahu, ktorá s ňou má tiež do činenia: https://boslaal.com/2016/04/14/ked-nam-niekto-ublizil/
Páči sa miPáči sa mi