Nie celkom jednoduchý, ale hodne výpovedný citát:

Na to, aby sa skutočné spirituálne poznanie v tebe najprv prebudilo a potom usídlilo vo forme žitej reality, potrebuje najprv odpadnúť každá predstava, presvedčenie, ba dokonca aj nádej v to, čo ti to prinesie. Nie je to totiž prírastok, ktorý ti pomáha budovať tvoje ja, ale je to úbytok, čo ťa vyprázdni a odhalí ti jednoduchosť skutočnej existencie. Pripraví ťa o tvoje spoliehanie sa na nejaké externé spasenie; pod jeho vplyvom neskutočne triezvo dospeješ a zbavíš sa všetkých vonkajších skrášľovaní a masiek. A až sa konečne zbavíš potreby byť niečím, to v tebe, čo je odjakživa slobodné, dostane príležitosť prejaviť sa ako Ty v božom tanci života, tom mori čistých potenciálov, a bude sa nanovo rodiť do každého okamihu. — Susanne Marie

Takže: pokiaľ nám naše poznanie slúži na to, aby nás odlíšilo od ostatných ľudí, postavilo na nejaké miesto v porovnaní s inými miestami, dodalo nám nejaký pocit alebo nám prepožičalo lesk a úctu v očiach iných, nie je to spirituálne poznanie, ale len prejav ega. Je zamerané navonok a stráca zmysel, ak ho nikto iný nevidí.

Inak, ten horný obrázok mi nádherne pripomína jedno poznanie: “Na to, aby si vzlietol, sa najprv musíš pustiť vetvy.” 🙂