Nejako ma dnes zaujal názov jedného článku – Gaslighting (plynové osvetlenie). Nič mi to nehovorilo (=skleróza), bola som zvedavá a tak som si počítala, čo som k tomu našla… Boli to zaujímavé i menej zaujímavé články a zopár aha-efektov, ktoré som si doteraz neuvedomovala.

Tak na začiatok: gaslighting (číta sa gáslajting) je názov, ktorý pochádza zo známeho filmu Gas Light (Plynové lampy) z 30. rokov. Manžel sa tam snaží manželku vohnať do šialenstva tým, že robí psie kusy (napr. rozjasňuje a stlmuje plynové osvetlenie domu) a pritom tvrdí, že nič sa nerozjasňuje a nestmieva a že manželka si to len navráva.

Takže gaslighting je manipulatívna technika. Je zameraná na to, aby obeť vnútorne rozložila, celkom ju zbavila pocitu vlastnej súdnosti a urobila ju závislou na tom, kto manipuluje.

Čo som však nevedela, je “glamor gaslighting“, kde manipulátor manipuluje obeť opačným spôsobom – neuberá jej sebadôveru, ale ju, naopak, zahŕňa prejavmi obdivu, úžasu, zdôrazňuje jej výnimočnosť, vyzdvihuje ju na piedestál – ale nikdy jej nedá to, čo na nej tak vychvaľuje. Napríklad vyzdvihuje do nebies jej krásu a neodolateľnosť a behá za inými. Keď manipulátora a jeho potvrdenia potrebujete, odrazu sa stiahne a háji svoje vlastné záujmy a vy nechápete, prečo sa cítite osamelo a vystavení napospas.

Toto som videla v priamom prenose, len som si neuvedomovala, čo pozorujem… A hneď, keby som si to bola uvedomovala, nemala som veľkú šancu zasiahnuť a skorigovať dianie, takže ma to ani veľmi nevytáča. (Možno ten, komu sa to stalo, bude mať šancu si toto prečítať, a zistí, že bol vlastne obeťou.)

Potom je tu ešte jeden typ gaslightingu, ktorý som si takto tiež neuvedomovala: manipulátor robí zo seba obeť. Vy za ním prídete s problémom  a nakoniec zistíte, že sa ospravedlňujete za svoju existenciu.

Autorka to popisuje:

Povedala som mu niečo. Mal na to silnú emocionálnu reakciu, ktorá vysoko prevýšila moje očakávanie. Tak som sa snažila zistiť, čo v mojom správaní tú reakciu vyvolalo.

Keď som sa o to pokúsila, začal ma obviňovať z nedôslednosti.

Snažila som sa mu vysvetliť, že upravujem svoju komunikáciu, aby som mu nerobila zle, lebo mám pocit, že zlyhávam.

Povedal, že moja nedôslednosť je dôkazom toho, že luhám.

Bránila som sa – nie, neluhám, len si to možno nepamätám dobre.

Nato on: “Tak sa mi zdá, že na tvoju pamäť sa nemôžem spoľahnúť.”

A nikdy sme sa nevrátili k pôvodnej záležitosti. Obvykle to skončilo mojím plačom a útekom zo situácie.

Práve toto “nepamätanie si”, neistota, ako to vlastne bolo, je jeden z viditeľných príznakov, že ste obeťou gaslightingu.

Potom som sa dozvedela, že aj gaslighting má svoje štádiá. Vychádzajú z toho, že cieľom manipulátora nie je “mať pravdu”, ale to, aby ste vy verili, že má pravdu.

1. Spočiatku viete, že ich tvrdenia a správanie sú smiešne, ale hráte ich hru a diskutujete s nimi – lebo chcete doložiť svoje vnímanie, svoju pravdu, čakáte, že porozumejú. Síce si ešte veríte, ale práve ste sa pustili do debaty, ktorú nemôžete ustáť.
2. Potom sa snažíte preskúmať uhol pohľadu manipulátora a zbytočne sa snažíte dostať ho k tomu, aby on venoval čo len myšlienku vášmu uhlu pohľadu. Pokračujete preto, že sa bojíte, čo jeho uhol pohľadu vypovedá o vás. Snažíte sa doložiť, že ešte stále ste hodnotný človek. ( 😀 Už sa chytáme? Tie debilné diskusie s Dreamingovcami? S Lilah? S Čikitetom? A furt a furt vysvetľovanie ušiam, ktoré nie sú ochotné počúvať? 😳 😀 )
3. Začínate sa spytovať “čo so mnou nie je v poriadku?” Ich uhol pohľadu začnete považovať za normálny. Svoju energiu začínate venovať tomu, aby ste porozumeli ich vnímaniu a pochopili, prečo je také, aké je, a kde v svojom vnímaní vy robíte chybu.

Dáma z článku píše:

Keby som si mohla dať radu v tomto období, zvolila by som ‘žiadny kontakt’. A  skutočne žiadny – vypadnite z okruhu spoločných známych. Zrušte ho zo svojich zoznamov na sociálnych médiách. Požiadajte priateľov, aby vás o manipulátorovi neinformovali. Nikdy a nijako – len keby šlo o vašu bezpečnosť. A ak vám niekto povie, že sa neprávate rozumne, pošlite ho kamsi.

Čo majú obete gaslightingu spoločné?

Tri postoje:

1. mať pravdu
2. byť porozumený/pochopený
3. potrebu súhlasu/schválenia zo strany iných.

Ale aj prílišná empatia a potreba vidieť toho druhého v pozitívnom svetle z vás robia ľahkú obeť. Takže pozor na “všeobjímajúce lásky”, ako ich dnes hlásame! Radšej byť svička a vidieť toho druhého ako to, čo skutočne je, než byť “osvietený” a cítiť sa ako to posledné. 😉

A teraz sa dostávame k jednému dôležitému zisteniu, ktoré vám ukáže, či ste alebo nie ste obeťou gaslightingu: zmena. Ak ste obeťou gaslightingu, manipulátor si neželá, aby ste sa menili; on chce len kontrolu nad vami a poučovať vás.

🙂 Mega.

Potom tam je osobná pasáž o tom, čo s tým. Autorka sa rozhodla naučiť sa stanovovať si hranice. Filmy hovoria o konfrontovaní manipulátora a ukázaní mu, že sa ho už nebojíme.

Môj prínos do svetovej psychológie by asi spočíval v tom, nájsť, prečo sme mu vôbec dovolili manipulovať nás. Aké predpoklady sme do situácie priniesli? Na základe akých presvedčení sa prejavili?

A potom tie presvedčenia zmeniť.

A zo svojich spomienok cez rekapituláciu vybrať všetku emóciu a odpustiť si, že sme vtedy neboli takí múdri ako dnes. (Ale veď sme aj vtedy neboli takí antikvárni ako dnes, tak čo?)

A potom ubiť manipulátora našou ľahostajnosťou (ktorá sa najčastejšie prejavuje ako to toltécke “beriem na vedomie a myslím si svoje”). Manipulátor potrebuje, aby sme reagovali – tak to nerobme. 🙂

A keď už som v takej peknej sérii odsekov začínajúcich na “a”:

A teraz pre všetkým manipulátorov a gaslighterov, s ktorými som mala do činenia ja (nebolo ich zas až tak veľa, lebo nie som typická “obeť”):

Je absurdné, keď sa ti niekto snaží povedať, kto si, čo cítiš, čo si myslíš, čo je tvojím úmyslom alebo čo si práve zakúsil.

Ako dobre (tiež začína “a”, ale porušilo sériu 😛 ), že citát niekoho múdreho mi umožňuje zachovať zdanie osvietenosti a neposlať ich do konca potravinového reťazca mojimi vlastnými slovami! 😀 (Musí sa dostať do dnešnej Vďačnosti.)

Nesnažte sa porozumieť niekomu, kto tliape takéto zjavné drzosti. Proste si poklopte na čelo a odíďte. 🙂

No a na záver posledný postreh k sociálnym médiám, blogom a virtuálnej komunikácii: obvyklý gaslighting je na báze 1:1; len čo sa začne diať vo väčšej skupine, nadobúda rozmery lavíny. To preto, že jedna i druhá strana začne mať svojich podporovateľov.

Keď sa niekto snaží nahradiť tvoju skúsenosť svojou interpretáciou a má chór pritakávačov, je ťažké to ustáť.

Ja som to tu na blogu riešila “odrezávaním”. Zopár gaslighterov už píše priamo do spamového koša. Vlastne, už nepíše, pretože na to došli, že ich nikto nečíta. 🙂 (Tiež to chcelo sebazapretie a nejsť si pozerať tie pindy. 😛 Ovšem v sebazapieraní už začínam mať čierny opasok.)

Nezáleží na to, čia vina to bola, a je jedno, či to je alebo nie je férové. V stávke sú oveľa vyššie veci.

Zdroj