Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manNiečo som sa naučila. Ako som sedela na zastávke a čakala na autobus, prišla mamička s chlapčekom. Chlapček sa vtlačil medzi mňa a jednu pani a sadol si. Pozrela som naňho a on mi tváričkou skoro vliezol do tváre. Zamrazilo ma a nevdojak som sa odtiahla. Po chvíľke sa jeho mama ozvala a vysvetlila nám, že chlapec je autista. Išli sme tým istým autobusom, tak sme sedeli vedľa seba a ona mi kadečo porozprávala. Trochu som stratila svoju bázeň z autistov, ale hlavne som pocítila prudkú vďačnosť, keď mi porozprávala, ako do 3 rokov bol úplne normálny a odrazu to naňho prišlo. A potom sa zistilo, že je to tým, že má nejakú alergiu na potraviny, a keď má svoju diétu, tak sa to výrazne zlepšuje. Neviem si predstaviť, čo by som ja robila na jej mieste – do troch rokov normálne dieťa a potom toto… Rozprávať vraj začal až v siedmich rokoch (a dnes nemal oveľa viac). Som vďačná zaňho, že napriek diagnóze sa tak pekne drží. Azda sa dá do poriadku; držím im obom palce. Som rada, že som takéhoto niečoho zostala ušetrená… Vlastne mám úžasný život. A milujem ho – taký, aký práve je. 🙂

Večer som bola na webinári a dozvedela som sa, ktoré sú moje hlavné podvedomé bariéry pri zhmotňovaní hojnosti. Až vo mne hrklo, keď som si uvedomila, ako to všetko po celý čas bolo na očiach, ale ja som si to nepospájala… 😕

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s