Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes ma pobolievala hlava celý deň. Len tak, trošičku nadprahovo, aby som nezabudla, čoho by bola schopná, keby to naštartovala… Tak som nezabudla a bola som vďačná, že sa jej nechcelo týrať ma. 🙂

Vďačná za to, že som už začala písať. Ide to ako v lete na saniach, ešte som sa nedostala do flow, ale už sa to začína zvrtávať… Pri varení som si zavesila na kuchynskú linku nahrávadlo a porozprávala som si najbližší dej. Potom som šla a napísala ho. Nebola som s tým spokojná… bolo to nejaké také… babrácke… Šla som pozerať Midsomerské vraždy a pomaly sa mi rozjasnievalo: písala som ako divák, nie ako predtým, z miesta uprostred deja. Pozerala som sa, ako sa to deje niekomu; nedialo sa to mne. Tak som po chytení vraha šla späť k počítaču, preniesla sa do deja a prepísala to ako priamy účastník. A teraz som už spokojná. 🙂 Vďačná za nákop, nech už čižma patrila komukoľvek.

Fyzicky som dnes nie veľmi na vďaku – jedine ak tým, že to nebolo horšie 😉 , čo je tiež legitímny pohľad na veci, len to s ním netreba preháňať. Týmto som raz dobila nejakého SZM funkcionára, ktorý odo mňa očakával, že budem bonzovať na našu skupinu… Tiež som mu povedala “mohlo to byť aj horšie”. Myslela som, že mu budem musieť dávať umelé dýchanie… (=Trest pre obe strany. 😉 )

Blekino už chodieva len kedy-tedy. Ako sa stratila jeho kámoška Miminka, asi sa zdržiava viac u paničky. Suseda mi rozprávala, že ho Miminka odtiaľ vyhnala, tak ako on vyháňal Miminku z mojej záhrady. A keď už má voľný revír, tak je najskôr doma. Je mi za ním trochu smutno, ale to je také egoistické “smutno”, pretože Blekinovi je dobre, má brlôžtek a plnú misku a ľúbia ho – čo viac si môže taká mačka priať? 🙂

Dnes som spravila prvú selfie a zavesila na fejsbúk. Neviem s tým mobilom fotiť, s mojimi artrotickými rukami je problém stlačiť spúšť. Nuž, ale jedna z fotiek nebola celkom rozmazaná, tak som ju tam nahrala – a beda! Teraz sa musím kukať na svoj ksicht non-stop. Myslím, že zajtra to zmením na pôvodný les a mačku. Moja tvár ma charakterizuje menej ako ten obrázok. 🙂 (To je aj dobre, keď už je taká vráskavá a ovisnutá… 😛 )

Som zvedavá, ako klesne počet mojich priateľov, keď uvidia, ako naozaj vyzerám… 😉

Vďačná, že som nezabudla napísať vďačnosť. A bolo by toho aj viac, pretože celý deň som sa cítila na tej ružovejšej strane života, ale skleróza zúri a ja si figu pamätám. 🙂 (Ups! Figy! 😯 Mám v chladničke figy! Treba zjesť!)

 

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s