“Čo potom je nagual? Nagual je tá časť z nás, s ktorou vôbec nečiníme. Je to tá časť z nás, pre ktorú neexistuje opis – nijaké slová, pomenovania, pocity, vedomosti. Nie je to myseľ, nie je to duša, nie sú to predstavy ľudstva, nie je to stav blaženosti alebo Nebo alebo čistý intelekt, alebo duša, alebo energia, alebo životná sila, alebo nesmrteľnosť, alebo princíp života, alebo Najvyššia Bytosť, Všemohúci Boh – všetko toto sú len prvky z ostrovu tonalu.” — Carlos Castaneda (Tales of Power)

Ja tomu hovorím “ten zvyšok z nás”, ktorý tvorí všetko zo Všetkého-čo-je, čo nevnímam ako seba. A priamo bolestivo pociťujem, ako sa ten zvyšok zo mňa vymyká všetkým opisom a predpokladom, ktorých som schopná…Niekedy nájdem niečo, čo to vystihne, ale za chvíľku sa to zaspráva celkom nečakane. To preto, že moje vnímanie nikdy nie je schopné postihnúť celok, ale vždy len jednu jeho časť – a pre tú môj predpoklad platí. 🙂 Až kým nedostanem záblesk toho zvyšku, čo som dovtedy nevnímala – a potom späť do bodu nula. 🙂

Ktokoľvek vám bude dávať akýkoľvek opis toho, čo nevidíte, nevnímate, nedokážete si to “ošahať”, rátajte s tým, že vám dáva len svoj uhol pohľadu. Potrebujete si nájsť vlastný, aby vám jeho opis začal dávať zmysel… a to sa dá len tým, že si nedávate veštiť, ale si vyveštíte sami, že nenecháte niekoho robiť šamanskú cestu pre seba, ale pohnete zadkom a vyberiete sa do tej mimofyzickej reality sami. To je jediný spôsob, ako ju môžete spoľahlivo spoznať – aspoň tú časť z nej, s ktorou budete v kontakte.