Dnes si sem kradnem článok, ktorý mi niečo ozrejmil… Je k hnevu a je z knihy Láska sa rodí v tebe od L.L. Hayovej. Za nelogické vetné konštrukcie zodpovedá prekladateľ 😉 :
Hnev nie je nič nové ani mimoriadne. Nikomu sa nevyhne. Kľúč je v tom, aby ste rozoznali, v čom vám dáva hnev lekciu, a preto sa naučte obrátiť túto energiu správnejším smerom. V prípade, že ochoriete, neprepadajte hnevu. Neuskladňujte hnev vo svojom tele, naplňte ho radšej láskou a odpusťte si. Vy, ktorí sa staráte o chorých ľudí, si uvedomte, že sa treba starať aj o seba. Ak na to zabudnete, ako budete vedieť byť dobrí k sebe, svojim priateľom a rodine? A uvoľnite aj svoje pocity. Ak sa raz naučíte narábať so svojím hnevom pozitívnym spôsobom, ktorý vás uspokojí, nájdete veľa pozoruhodných zmien, ktoré váš život zlepšia.
Odpor vytvára rôznorodé ochorenia
Odpor je dlhodobo potláčaný hnev. Najväčší problém vytvára odpor v tele tým, že sa zdržiava na rovnakom mieste a časom sa materializuje, varí si a ujedá z ľudského tela a vyrastajú z neho tumory a rakovina. Preto potláčať hnev a pomáhať mu usadiť sa v našich telách nie je vhodný spôsob, ako si uchovať dobré zdravie. Je žiadúce, aby ste pocity odporu zo seba uvoľnili.
Viacerí z nás vyrástli v rodinách, kde sme nemali možnosť hnevať sa. Obzvlášť ženám sa prízvukovalo, že hnev je niečo odporné. Hnev bol neprijateľný, iba ak v role rodiča. Naučili sme sa prehĺtať svoj hnev a nie ho vyjadriť. Opakujem, teraz môžeme pochopiť, že sme to my, čo si ho v sebe udržiavame. Nik iný nemá na tom zásluhu. Perlorodka si zo zrniek piesku postupne buduje kalcitové vrstvy, kým sa z nej vyvinie krásna perla. Podobne si aj my zhromažďujeme citové poranenia, pestujeme si ich a stále dookola robíme to, čo nazývam premietaním rovnakej vzorky zo starého filmu v našich mysliach. Ak sa chceme oslobodiť od svojich bolestí, ak sa ich chceme zbaviť, potom je na čase tak urobiť.
Jedna z príčin, prečo ženám vznikajú v maternici tumory a cysty, spočíva v tom, že si vytvárajú syndróm “on mi spôsobil”. Genitálie predstavujú buď najmužskejšiu časť tela, mužský princíp, alebo najženskejšiu časť tela, ženský princíp. Ak ľudia zažijú emočné šoky, obzvlášť vo vzťahoch, prenesú ich najčastejšie do jednej z týchto oblastí. Ženy si prenášajú problémy do svojich pohlavných orgánov, do svojej najženskejšej časti, a pestujú si poranenie dovtedy, kým sa z neho nevyvinie tumor alebo cysta.
Potvrdilo mi to, prečo som dostala rakovinu v mieste, kde som ju dostala… Bol to dôsledok emocionálnej traumy, ktorá ma donútila rozobrať celé svoje vnútro, časť zaliať do betónu a z toho zvyšku vyskladať “náhradnú” osobnosť. Fungovalo to výborne – až na tú maličkosť, že keď som to robila, opatrila som nový program tzv. Azraelovou bariérou – ak ho niekedy budem chcieť vysadiť, dôjde k terminácii.
A potom som sa predsa len znova zamilovala. 😦
Ľudia, nechcite vedieť, ako strašne som zabojovala, aby som tu dnes ešte bola… a smiešne je, že mi to až dodnes vôbec neprišlo ako “zabojovanie”. Proste som urobila to, čo už raz predtým – napísala som si nový program. Na “okabátenie” Azraelovej bariéry.
A preto musela zmiznúť láska z môjho života druhýkrát.
Vlastne sa tento článok mal volať “Láska zabíja”, ale potom mi to prišlo také… melodramatické… 😛 Boh so mnou. Budem ho asi potrebovať. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ak to boli nie je to laska. Boli a zabija zamilovanost, laska lieci 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Vidíš, toto je ďalší príklad toho, ako si každý do textu premietne to, čo zaujíma jeho… Ak sa pozrieš bližšie, zistíš, že píšem, že som si urobila program, v ktorom láska zabíja. Nemá význam diskutovať o tom, či láska zabíja alebo nie, lebo v mojom programe robí presne to a k vnímaniu lásky iných ľudí sa vôbec nevyjadrujem.
Páči sa miPáči sa mi
Ja som to pisala za seba, to bola moja skusenost ako som ju zazila/ zazivam. A samozrejme, ze si kazdy do vsetkeho – nielen textu – premieta co zaujima jeho 🙂 Ved co ine by si tam premietal? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Niekde som čítal,že ak to bolí,tak ešte nie je koniec kapitoly.
A čo ak to nebolí,čo ak len ľahostajnosť a prázdnota sú prítomné?Vtedy príde definitívna samota?
Páči sa miPáči sa mi
minule som niekde citala, ze rakovina je vysledkom stavu bezmocnosti (a je jedno v akej oblasti sa clovek citi byt bezmocnym).
Páči sa miPáči sa mi
Vedecky vzaté je jedna z foriem rakoviny reakcia na stále dráždenie toho istého miesta tou istou neznesiteľnou látkou. Iná forma je “zmätenie” vnútorného programu bunky tak, že sa začne považovať za niečo iné.
To bolo ešte z čias, kedy sa ma rakovina netýkala. Keď sa ma začala týkať, prestala som o nej čítať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…no skôr by som možno povedal , že veľká časť rôznych foriem rakoviny je výsledok rôznych dráždení ( toxíny, žiarenia, ale aj niektoré druhy vírusov ) pravdepodobne v súbehu s nedostatočne , alebo chybne fungujúcim imunitným systémom, ktorý normálne zvrhlé bunky v tele, rozpoznáva, vyhľadáva a zabíja. No a minimálne s imunitným systémom dokáže rozladená psychika poriadne zamávať, potiaľ súhlasím, ale ďalej sa skôr prikláňam k tomu , že k manifestácii nádoru dôjde primárne na takom mieste v tele, ktoré býva jeho prirodzenou slabinou ( čo je zas aj otázka genetiky ) a tú Achillovu pätu máme každý inde. Tých nádorov napr. na reprodukčných orgánoch totiž pribúda v poslednej dobe napr. aj u psíkov a tí k “láske” pristupujú úplne pragmaticky a absolútne oportunisticky.
…by ma zaujímalo, čo je to Azraelova bariéra a prečo si to robila ?
Páči sa miLiked by 2 people
🙂 To s tou Azraelovou bariérou je taká smiešna vec… Nevedela som o nej. Potom som raz čítala sci-fi horor od Deana Koontza a tam sa spomínala. Jej existencia, nie postup. Dokonca ani neviem, či si ju Koontz nevymyslel, lebo on si povymýšľal kadečo… Ale keď som sa “reštrukturalizovala” 😉 , vedela som, že po čase človeku otrnie, zabudne na zlý zážitok a má tenenciu preinterpretovať si ho na niečo dobré a vliezť do tej istej pasce znova. Lenže ja som nevidela zmysel v tom, ešte raz sa vystaviť niečomu podobnému… a vtedy som si spomenula na Azraelovu bariéru. Tak som si ju urobila tak, ako som vedela. (A ja obvykle robím poriadne, keď mi tečie do bôt.) Nikdy som netušila, že funguje, až kým nebolo neskoro. 🙂
Podľa Koontza je Azraelova bariéra niečo, čo dá organizmu príkaz k sebadeštrukcii, keby sa pustila psychika neželanou cestičkou. (On to použil, keby sa niekto pokúsil zrušiť hypnózu obete, ak sa nemýlim. Už je to rokov…)
Páči sa miPáči sa mi
…medzi koničkármi sa vždy hovorilo, že keď zhučíš z koňa, jediná správna vec, ktorú musíš urobiť, je znovu sa vyšvihnúť do sedla a cválať ďalej, hoci aj s vyrazeným dychom a naštiepnutým rebrom. Pretože akonáhle si dopraješ chvíľku na rozmýšľanie “zdravý rozum” vyprodukuje toľko strachu, že to už nikdy nedáš – aj bez Azraelovej bariéry :). A ty si vlastne urobila pravý opak. Aj by sa chcelo povedať škoda, lebo si sa programovo pripravila o možnosť zažívať asi najslastnejšiu a najinšpiratívnejšiu emóciu, akej je ľudský tvor schopný, ale na druhú stranu si tak zas mohla urobiť rozsiahle poznanie úplne iného druhu. Teraz už aj lepšie chápem, prečo si tak často prskala a ježila chrbát pri akomkoľvek láskovaní . Ale podľa mňa ešte zďaleka nie je všetkým dňom koniec a ty sa možno raz pekne krásne dostaneš po špirále do bodu, kde sa ten tvoj osedlaný koník stále pasie a trpezlivo čaká :). Prečo nie, veď nakoniec, keď už poznáš silu myšlienky a slova si tú jazdu môžeš poistiť oveľa prospešnejším zaklínadlom, než bola spomínaná bariéra 🙂 :).
Páči sa miPáči sa mi
🙂 V Deň, kedy vysadnem znova do sedla, zomriem. 🙂 Do slova a do písmena. To bude už musieť byť niekto iný než toto, čo som dnes.
Problém je, že mne sa toto, čo som dnes, začína páčiť. Myslím, že už sa divergovalo dosť dlho; je načase začať konvergovať. 🙂 Spliesť to celé dohromady a odkráčať v záblesku… čohokoľvek. 😛
Páči sa miPáči sa mi