Armando Torres: Encounters with the Nagual

“Sebadôležitosť je smrtiaca; prerušuje voľný tok energie a to je fatálne. Zodpovedá za náš koniec ako jedincov a jedného dňa nás vykynoží ako živočíšny druh. Keď sa bojovník naučí odhodiť ju nabok, jeho duch sa víťazne rozvinie ako divé zviera oslobodené z klietky a pustené na slobodu.”

Čo v tom vidím:

• Sebadôležitosť je kŕč, ktorý prepúšťa energiu len vtedy, keď je podľa našich predstáv. Keď nezodpovedá našej predstave, stiahneme sa, “zatvrdíme obálku” a prietok energie sa stenší alebo celkom prestane. Čo je dosť bezmozgové, pretože sa vlastne zakopávame na pozícii, kedy nám nie je dobre – bránime energii pretekať a nastoliť znova rovnováhu.
• Keď sa naučíme nezatvrdzovať obálku v žiadnej situácii, je aj “smrť” len situácia, v ktorej necháme pretekať energiu voľne a pustíme naše vedomie na jej vlne. Neviem, či vedomie smrťou zanikne alebo nie – ale je to aj tak jedno, pokiaľ sa smrť deje v stave uvoľnenosti a nepôsobí nám utrpenie.
• Pre prípad, že by naše vedomie smrťou nezaniklo, ak sa smrti nebráni, tak nás smrť zbavuje hraníc, ktoré nám vnútila hmota. 🙂 Telíčko moje, mám ťa síce nesmierne rada, ale kým mi neumožňuješ chodiť cez stenu, tak si pre mňa obmedzenie. 🙂