Máme v sebe “túžbu zomrieť”?

T1557731_10152113030396725_5142198999094932699_nrochu toltéčtiny z jednej z castanedovských skupín:

Marc: ‘Všetky živé bytosti bojujú, aby zomreli.’ Čo tým don Juan myslel?

Avi: Myslím, že CC vraví v Armandovej prvej knihe, že existujú dve sily v nás: jedna, ktorá bojuje, aby udržala náš svetelný kokón nepoškodený, aby udržala vnútorné emanácie vnútri kokónu, aby udržala individualitu. Druhá vnútorná sila bojuje za to, aby sa tie “zmenšené” emanácie uvoľnili. Táto druhá sila je tá “túžba zomrieť”.

Marc: Ale prečo by bytosti “bojovali” za to, aby zomreli; nie je pravdepodobnejšie, že bojujú proti tomu?

Avi: Ak sú tvorené silou, ktorá zmenšila emanácie a uzavrela ich v rámci “svetelného kokónu”, potom je pochopiteľné, že by v nich, priamo v tých vnútorných emanáciách, bola sila, ktorá by ich chcela uvoľniť z ich “zajatia”.

38 thoughts on “Máme v sebe “túžbu zomrieť”?

      • čikitet, ty to asi nepotrebuješ riešiť, ale takí depresívni alebo závislí ľudia, ktorí uverili svojim parazitom, že sú menejcenní, potrebujú, aby ten parazit zomrel, uvedomiť si svoju skutočnú hodnotu, aby mohli ísť ďalej.

        Páči sa mi

      • izachielka 2
        no dobre a prečo sú ti ľudia depresívni a závislí, veď to je temná strana sily. Nebolo by im lepšie na tej svetlej strane? 😀

        Páči sa mi

      • Síce nie som Izachielka, ale… keď sú depresívni a závislí, nejaký osobný dôvod na to už len majú, pretože nikto nikdy nič nerobí bezdôvodne. 🙂 Nemá význam pozastavovať sa nad tým, že život vidia inak ako my; má význam akceptovať to. 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 Nebola som dostatočne jasná? “Nejaký osobný”. Týkajúci sa výlučne ich a nie nás. Nemáme im do toho čo kafrať. Nie je na nás, aby sme súdili ich. 🙂

        Páči sa mi

      • No dobre..ak je to ich dôvod, tak prečo dávajú okoliu pocítiť, aké oni majú depresie a problémy, ak nechcú aby sme nevedeli dôvod ich depresie a závislosti? Stále to nechápem, prečo sú v depresii .. čo zabudli, aký boli, keď boli deťmi? Zabudli vidieť srdcom?

        Páči sa mi

      • Chceš tým povedať, že na to, aby si ty mal svoju kľud mysle, mali by sa oni začať pretvarovať, že sa nič nedeje, hoci sa vnútorne rúcajú? To si tým chcel povedať?

        Páči sa mi

      • chcem povedať, že sa nemusia pretvarovať … 😀 , že nemajú v hlave parazita, ktorý musí umrieť, že je to hlúposť a choré. Keby umrel, umreli by s ním. Stačí len ak mu nebudú venovať pozornosť. Stačí sa venovať tomu, čo vás lieči, kráse po ktorej srdce prahne. Len tak dosiahnú rovnováhu síl v sebe.

        Páči sa mi

      • Teba vytocilo to slovicko “umriet”?

        Dnes som dostal weekly newsletter od jedneho evanjelickeho kostola, mali tam motto: Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. (2Kor5)

        Myslim, ze to celkom sedi k nasej teme 🙂

        Páči sa mi

      • Nemáš, keby si mala, tak by si nevládala ani vstať z postele, nie to ešte zmysluplne komunikovať na nete 😛

        Páči sa mi

      • No tak ja ti poviem niečo o svojej poslednej depke… Nemala som depku už náramne dlho, napríklad po maminej smrti vôbec, takže rátam, že ma vyvažovali, lebo nemať depku je u mňa také nepravdepodobné ako správna zrátať dve čísla. Ale teraz som musela brať antibiotiká a niečo na vykašliavanie. Neprečítala som si príbalové letáky, len som sa prichytila, ako sedím pri telke, pozerám majstrovstvá sveta v šprinte slimákov a revem ako tur, pretože to je také tragické… Najprv som si povedala “niečo sa derie na povrch, sit with it”, ale keď sa po pár dňoch (doslova) nič na povrch nevydralo, stratila som svoju povestnú trpezlivosť a šla som si prečítať príbalové letáky (boli tam aj iné podivuhodné stavy – bolesti a búšenie srdca, motanie hlavy, ťažkosti s dýchaním, hnačky). No a pri oboch liekoch toto všetko bolo uvedené ako vedľajšie účinky. Jeden liek znásoboval vedľajšie účinky druhého. Tak som vysadila liek na vykašliavanie, dobrala antibiotikum a teraz doberám liek na vykašliavanie. Ešte je to divné, to srdce asi budem musieť nechať neskôr vyšetriť, ale už sa to dá ustáť. Ale ten moment, keď som sa sama na seba pozerala a čudovala sa, prečo pre živého boha mám chuť si prehrýzť žily… to stálo za to. 🙂

        Páči sa mi

      • No vidíš. Na vykašliavanie nasekaj cibuľu a prelej medom; nasej si v skleníku materinu dúšku a echinaceu purpurovú, a máš postarané. Ja som na chemické antibiotiká alergická, moje telo ich a priori odmieta a reaguje neprimerane, podľa neho primerane. Takže mať poruke alternatívy je fajn. Ešte je dobrá pľúcnik lekársky, ale ten iba v lese… 🙂

        Páči sa mi

      • no ved su dva druhy depky. jedna je depka pre nieco, potom je depka pre nic. Ak je to depka pre nic, kludne to moze byt aj ako vedlajsi ucinok liekov. Ja mam teraz depku pre nieco. Nevravim ze je to stupen daky zavazny alebo chorobny, ale priznaky ako otravenost, pocit nezmyselnosti kadecoho, nechut nic robit a nizka hladina energie su pritomne. Inak z depky pre nieco sa moze vyvinut aj depka pre nic. v takychto stavoch nemam chut ani nic zabijat, ani riesit. Ked uz mam chut nieco zabit, znamena to ze depka konci 🙂

        Páči sa mi

      • Pripomína mi to dve veci – stav, kedy nejaká doteraz obľúbená predstava prestáva fungovať a človeku sa nechce začať prerábať svoj svetonázor a dúfa na zázrak (“ak sa to rúca, nechaj to spadnúť”), alebo potom na presýtenie organizmu plesňami. Ja som teraz vylúčila celkom chlieb a obmedzujem cukor, ako to len ide. (=Nahrádzam ho coca-colou. 😉 Lenže už mi začína aj coca-cola robiť zle, takže asi prejdem na čistú pramenistú vodu z Vodárenskej spoločnosti. 😉 )

        Páči sa mi

      • To som nevedela, ale moje telo pravdepodobne áno, lebo som podvedome vylúčila cukry (občas neodolám a horkú čokoládu zbodnem na posedenie), biele pečivo a chlieb, mäso a mäsové výrobky. Urobila som si už druhýkrát 14-dňovú detoxikačnú kúru a teraz znášam jej dôsledky 😀 Netušila som, čo všetko sa z tela začne uvoľňovať a celé ho zaplaví, kým sa dostane von 😀

        Páči sa mi

      • no ja sa celkovo stravujem zle a hlavne jem aj dost sladkeho, hlavne preto, lebo je to bez namahy rychla energia. Keby vymysleli namiesto stravovania daku tabletku, tak by som asi na to presla. Vsetko ma to otravuje. Aspon ze ta voda mi chuti.

        Páči sa mi

      • Ja chodím na vodu do neďalekého lesa, do studničky. Pekne poproskám a poďakujem 😀 je to úžasne chutná voda. Poprípade si kúpim minerálku, ale priemyselné nápoje mi nechutia.

        Páči sa mi

      • Mňa momentálne najviac trápi, že som stratila schopnosť stráviť zeleninu. Milujem zeleninu – a teraz mi robí len zle. Ovocie, ktoré som predtým moc nemohla, teraz zasa môžem. A mäso môžem, len mi už nechutí bez tej zeleninky. 😦 Keď už vôbec nič nejde, tak žijem z rezancov bez všetkého, kým zasa neviem stráviť aspoň to vajíčko.

        Páči sa mi

      • Úplne ťa chápem, prežívam niečo podobné, ale s inými potravinami. Inak, cestoviny “bez ničoho” sú fajn, ak na olivovom oleji osmažíš plátky cesnaku, čili papričku a zelený petržlen a cestoviny do toho hodíš a premiešaš.

        Páči sa mi

  1. Tak ja som to pochopila kúsok inak… Sme energie, nie toto ľudské telo a tento ľudský život. To, že sa s ním identifikujeme, nás odčleňuje od toho zvyšku, ktorý sme tiež my… Čiže naším “narodením” dostávame vlastne do vienka dve protichodné sily – túžbu vrátiť sa späť tam, kde sme boli predtým (“túžba po smrti”) a túžbu užiť si čo najviac to, čo sme teraz (“strach zo smrti”). PRETO je tento svet dualitný. PRETO je naše vnímanie dualitné.

    Toť to, čo som si z ich rozhovoru vzala ja. Nie konkrétna situácia pre konkrétneho človeka (Parazit a podobné pásomnice), ale princíp fungovania ľudskej inkarnácie. Túžba po smrti je vlastne naša spomienka na to, čo skutočne sme, ktorá nebola až tak dokonale premazaná. Možno je prítomná práve na to, aby fyzická smrť pre naše energie neznamenala priveľkú traumu.

    Páči sa mi

    • Takže je potrebné špecifikovať, že hovoríme o smrti fyzickej, o smrti tela, lebo energia nemôže zomrieť, iba zmení svoj status. Lenže na druhej strane, aj hmotné telo je druh energie istej vibrácie, a tak sa ho smrť, ako taká, netýka. Čo je teda “smrť”?

      Páči sa mi

      • V tomto ohľade je smrť zánik identity, ktorú sme si vybudovali vzhľadom na toto ľudské telo. 🙂 Ak chceš, zánik ega, pocitu “ja”. (Nie je to presné, toltékovia vedia preniesť pocit “ja” cez smrť, ale pre väčšinu ľudstva by to asi mohlo sedieť.)

        Páči sa mi

  2. Tolko slov a tolko zmetku. Hotovy Babylon 🙂 A nejde nakoniec, jedno akymi slovami to formulujeme, o to aby si kazdy za seba zodpovedal otazku “kto som”?

    @Citiket – to zalezi len na tebe 🙂

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre jarah Zrušiť odpoveď