Lekcia “úžasní mladí muži” a raster vnímania

vidis svetDnes si idem zapísať svoju včerajšiu lekciu. Naplnila ma nádherným kľudom…

Už som kedysi spomínala, že na fejsbúku som v nejakej skupine študentov Castanedu a je tam admin týpek, ktorého naozaj nemusím, pretože non-stop stíska všetky moje “horúce gombíky”, aj tie, o akých ani neviem 😛 . Bola som dokonca tak ďaleko, že som sa chcela zo skupiny stiahnuť, ale stále som váhala: nebolo by to preto, že sa snažím ísť cestou menšieho odporu a jednoducho nevliezť do situácie, kde by som sa mohla niečo naučiť, lebo mi je nepríjemná? Nevedela som odhadnúť, nakoľko je ten chlapík kretén a nakoľko len ja v ňom vidím kreténa a keby som sa naučila počúvať ho, možno by sa zmenil môj uhol pohľadu…

Vtedy som zostala. Prestali mi chodiť správy zo skupiny, tak som si myslela, že som chlapíkovi vadila aspoň tak, ako on mne, a vymazal ma z nej. 🙂 Zasa raz sa ozvala sebadôležitosť. 😉 Nevadila som mu; nevymazal ma, len som ako správny senilák zabudla, že som si zvolila “cestu medzi” a nastavila som si, aby mi fejsbúk nezobrazoval príspevky z tej skupiny… 😳

Napriek tomu som z času na čas dostala niektoré notifikácie, hoci som mala nastavené “žiadne notifikácie”. Brala som to ako “pokyn zhora”, že tým sa mám zapodievať. Jedna bola, keď začal chlapík v skupine vyhlasovať, že neznesie, aby sme boli v inej skupine a tak nech sa radšej odhlásime sami. Včas som zastavila nutkanie urobiť to 😛 a povedala som si, že ak nás tam nechce, nech nás láskavo vymaže sám, ale nevidím dôvod, prečo by som mala nejaké hovado 😳 poslúchať na slovo. Bola som navyše zvedavá, ako na to budú reagovať ostatní… Žiaľ, nedozvedela som sa. Musela som z domu na pár hodín preč a keď som sa vrátila, náš admin už svoj príspevok vymazal.

Potom som ešte raz dostala notifikáciu z tej skupiny – včera. Vtedy sa tam objavil nový príspevok (pokúsim sa čo najpresnejšie preložiť):

VÝSTRAHA!!!!

Táto skupina nie je prechádzka parkom, nie je to žiadne patetické miesto, kde sa ľudia majú cítiť dobre, kde každý hovorí každému, akí sú úžasní a ako náramne sa všetci milujú. Čo sú aj tak len lži…

Toto je pracovná skupina, kde adminovia a niekoľko ďalších členov praktizuje učenia… skutočne.

To značí, že ktokoľvek sa prišmochtá a vystrčí svoj nos, vystavuje sa riziku, že ho napadnú hahahahahahahaahah!

Tak som si to prečítala a povedala som si “čo za drámu!” a chcela som to tam aj napísať, ale už sa medzitým rozpútala živá diskusia a tak som si počítala. Niekto bol presne tohto môjho názoru a povedal to tam. Dostal na kožuch od admina, čo doňho vošlo. Posmešky, urážky. A potom admin napísal čosi, čo ma “ulovilo”:

Nevidíš nič zo mňa, len to, čo som sa rozhodol ti ukázať, čo môže byť pravda, ale nemusí… to nikto nevie povedať…

Nejako sa to dotklo mojej pracovnej cti a tak som napísala, čo by som z jeho prejavu typologicky dokázala odhadnúť napríklad ja. Dávala som si extra pozor, aby som sa držala faktov a nepchala do toho nejakú moju emóciu, pretože u castanedovcov je vždy dosť ťažké odlíšiť, čo len hrajú a čo nie a ja už som raz-dvakrát zahliadla pod tou obhrublou, násilníckou obálkou aj čosi rozmýšľajúce… Ale mala som nutkanie, vzala som ho na vedomie a šla som do interakcie.

Samozrejme, dozvedela som sa o sebe. Nič iné som ani nečakala. Okamžite som sa dozvedela, že nejaká debilná typológia naňho neplatí. Poznamenala som, že typológia je len mentálny model ako hocičo iné a on že ich používa tiež: totlécki “letci”, o ktorých často hovorí, sú napríklad tiež len mentálny model. Oznámil mi, že to sú len vedomosti a tie sú nanič rovnako ako mentálne modely a typológie a ja som len kopa ho*ien a potom ešte niekomu inému, ktorý tiež nebol jeho názoru, oznámil, že on už nie je z tohto sveta a nemá ľudskú podobu a nič ľudské naňho neplatí.

Odrazu som zistila, že sa usmievam. Zvyšok jeho debaty s inými ľuďmi som vnímala už len cez úsmev. Zistila som, že už som ho konečne odhadla a niet toho “horúceho gombíka”, ktorý by ešte mohol stisnúť. (Možno je. Čas ukáže. Ale aspoň teraz som naňho prestala reagovať.)

No a moja lekcia? Je vlastne “2 v 1”. Prvá časť je o tom, že som nedokázala povedať, prečo ma ten ksicht rozčuľuje. Všímala som si, ako naňho reagujem, ale nedokázala som odhadnúť príčinu. Tak som sa podvedome rozhodla pre iný postup – a zdá sa, že zabral: zvolila som zotrvanie v situácii tak dlho, kým sa nevyrieši sama. To budhistické “sit with it”. Všetko sa to dialo mimovoľne, nebol v tom nijaký úmysel z mojej strany, proste som sa správala, ako som to cítila… ale výsledok sa dostavil. Situácia trvala tak dlho, až sa stala pre mňa emocionálne “normálnou” a vynulovala sa. Sama od seba.

Prvé poučenie: Niekedy nás na situáciách nevytáča ani tak to, že máme v sebe niečo nespracované, ale že je to typ situácie, s akým sme sa ešte nestretli – a nie je nám príjemný. Vtedy nemusíme nič v sebe riešiť, stačí zotrvať v situácii a až si na ňu zvykneme, prestane sa nás dotýkať. Ak v nej však bolo niečo na riešenie, tak to skôr či neskôr vypláva na povrch a môžeme to ošetrovať.

Druhá časť lekcie spočívala v tom, že som nedokázala povedať, či je chlapík múdry alebo sprostý – a teda ani, či sa od neho môžem naučiť alebo nie. Problém je v tom, že každý z nás vnímame len do výšky vlastného IQ. Všetko, čo to IQ presahuje, je pre nás buď neviditeľné, alebo to považujeme za “kreténstvo”. S týmto vedomím sa potrebujeme naučiť žiť – že nikdy celkom presne nevieme, či je naše vnímanie situácie spoľahlivé.

Ako som spomínala, mala som u toho chlapíka záblesky oboch – aj rozumu, aj nerozumu. Zosilnené to bolo jeho vulgárnym slovníkom a útočnosťou, čo sú dve veci, ktoré neznášam. Sústavne som sa snažila tieto dve veci dávať bokom, keď som o ňom rozmýšľala. A v noci nakoniec prišlo osvietenie, ktoré ma dokonca zmieruje aj s Ruizom a jeho “ťažením” proti poznaniu:

Všetci máme individuálne vnímanie a každý vnímame realitu po svojom. Vezmime si, že by každý z toho, čo vníma, urobil fotku. Ako by tie fotky vyzerali? Človek, čo má dostatok poznatkov a vie si vkladať veci do kontextu, by asi mal inú hĺbku rozlíšenia ako človek, čo toho vie málo, nič neprečítal a vie len to, čo mu niekto povedal. Ten chlapík, s ktorým som mala do činenia, nič nevedel o typológiách ľudí a spojenie “mentálne modely” ho zneistilo a bral to ako urážku. Podľa prejavov predpokladám, že nepatrí k vášnivým čitateľom a možno jediné knihy, čo prečítal, boli Castanedove. Jeho mapa teritória sa teda opiera o veci, ktoré sám zažil, a knihy od Castanedu. Možno pozná aj niečo iné, ale vychádzajme z týchto dvoch.

Mať málo vedomostí o danej oblasti alebo aj iných, zdanlivo nesúvisiacich oblastiach by som prirovnala k tomu, keď sa dvaja pozerajú na ten istý výsek reality s rôznou hustotou vnímania. Ľavý obrázok je niekto, kto vníma s hustotou 72 dpi (veľmi hrubou), a pravý je niekto s hustotou vnímania 900 dpi (vyššou ako normálne). Oba obrázky majú rovnakú veľkosť 7 cm a tu sú nastavené na šírku 198 dpi, čo je absolútna šírka toho menej hustého obrázka:

obr72dpi obr900dpi
V takomto pohľade vyzerajú viac-menej rovnako. Keď pozeráme na veľký záber reality, je tam istá odchýlka, ale obaja vidíme viac-menej to isté. Každý obrázok predstavuje realitu jedného vnímania.

Čo sa však stane, ak sa skúsime v rámci reality daného vnímania pozrieť na detail?

obr72dpi vysek2obr900dpi vysek300dpi

Tu je už rozdiel citeľný. Nielenže nám jednoduchší pohľad neumožňuje ísť na väčšiu hĺbku detailu, ale ešte nám aj rozmazáva. To preto, že raster je hrubší a tak aspoň vzdialene podobné body vyzerajú ako ten istý bod. To ešte neznamená, že nám taký človek nemá čo povedať… Niekedy práve zjednodušené videnie vie zo záplavy faktov vytiahnuť to podstatné (pretože ten zvyšok jednoducho nevidí) a urobiť takú geniálnu skratku, že len žasnete, prečo ste na to neprišli sami… Takže človek ako ja s tendenciou prekomplikovávať sa ešte vždy môže naučiť od niekoho, kto vidí veci nesmierne zjednodušene. To boli tie záblesky rozumu, ktorý som na dotyčnom adminovi kedy-tedy videla.

No dobre… A čo ak ten výsek ešte raz zväčšíme? Urobila som supervýsek a pozrite, čo sa ukázalo:

obr72dpisupervysekobr900dpisupervysek

Z menej ostrého obrázku celkom zmizla malá biela bodka vpravo. Jednoducho ju dotyčný prestal vnímať.

To mi pomôže v budúcnosti odhadnúť, či som inteligenčne pod úrovňou, na úrovni alebo nad úrovňou niekoho iného. Jednoducho budem porovnávať hĺbku detailu, ktorý obaja postihujeme.

Ale ono to má ešte jeden dopad – začínate chápať, že ten človek nemôže inak, lebo s jeho hĺbkou detailu proste uňho aj tá blbosť vyzerá ako geniálny nápad.

Presne toto sa stalo mne, keď som sledovala diskusiu admina so mnou i s ostatnými. Vnímala som, o čo širší výsek sveta vidia oni. Vnímala som, ako sa on štylizuje do niečoho, čo z vonkajšieho pohľadu znie smiešne, ale on tú smiešnosť v tom nevníma (vyjadrenia ako “ja nie som z tohto sveta”, “ja som nepostihnuteľný”, “na mňa nemáte”, “v mojich rukách si nič a ja s tebou môžem robiť čokoľvek, ešte máš šťastie, že patrím k tým dobrým”, “ja som nagual” alebo “nechoď mi do cesty, lebo ťa rozprášim”). A keď pochopíte, že to je dané jeho rastrom vnímania, prestávajú tie veci byť osobné.

To bol okamih, kedy sa vo mne rozlial pocit vnútornej pohody a tolerancie.

A toto bol asi aj okamih, kedy sa definitívne uzavrel môj problém s “úžasnými mladými mužmi”. Konečne som im začala rozumieť.

No a presne v tomto okamihu doklikol aj ten Ruiz. Iste, má pravdu – od istého bodu je nám naše doterajšie poznanie celkom nanič. Poznanie potrebujeme na to, aby sme si vybudovali nejaké chlieviky a vedeli veci v živote kategorizovať. Kategórie nám slúžia na to, aby sme si na nich mohli namodelovať vzájomné prepojenia. Prepojené kategórie nám slúžia na to, aby sme si mohli vytvoriť mentálny model pre narábanie s neznámymi situáciami, ktoré odhadneme ako “podobné”. Od hrúbky nášho rastra závisí, aké presné mentálne modely budeme mať… čím hrubší raster, tým nepresnejší mentálny model, pretože nám z neho biele bodky vypadnú a zvyšok bude “tak nejak” rozmazaný.

No a keď už budeme mať svet a jeho fungovanie namodelované v hlave, môžeme celkom zabudnúť na fakty, vezmeme naše mentálne modely a ideme skúmať, či sú použiteľné, ak sa do nich dosadia iné fakty – fakty z mimofyzickej reality, z iného fraktálu tohto Univerza. 🙂

Kruh sa uzavrel. Ak sme mali hrubé videnie hmoty, budeme mať ešte hrubšie videnie nehmoty (v tom aj medziľudských vzťahov) – či už v hmotnom svete alebo mimo neho.

Poslušne hlásim, lekcia naučená. 🙂

10 thoughts on “Lekcia “úžasní mladí muži” a raster vnímania

  1. Keď som čítala časť o správaní toho chlapíka, napadlo mi – čo ak to správanie iba predstiera, aby vyprovokoval v ľuďoch v skupine určité reakcie. A tým nemám na mysli to, že mu budú písať komentáre, ale že prejdú vnútorným poznaním, ktoré by k nim “inou” cestou nedorazilo. Ale to je iba môj pocit čitateľa tvojho príspevku, nie jeho 🙂

    Páči sa mi

    • Ja viem, Jari, preto sa to tak ťažko odhaduje. Z týchto jeho komentov mi po druhom-treťom prečítaní prichodil ako možný provokatér. Jeho iné výlevy o filipínskych prostitútkach a počte dám, ktoré si vzal na noc do postele, ešte neviem zaradiť. 😉 Ono len čo sa tá emocionalita zlomila, moje vnímanie jeho sa trochu posunulo k priaznivejšiemu.

      Páči sa mi

    • presne to občas robievam aj ja.
      ale aj to sa dá robiť relatívne normálnym, alebo ko*otne nadutým spôsobom 😀
      hádaj do ktorej kategórie podľa mňa patrí dotyčný? myslím že si vzal príliš veľa príkladu z Don Juanovho učiteľa, a príliš málo z Dona Juana.

      Páči sa mi

    • Ja nie som veľmi ten bojovný typ, takže vždy, keď ma niekto ťahá do svojej drámy, mám pocit, že ma oberá o čas, ktorý by som mohla venovať niečomu rozumnejšiemu. 🙂

      Ale môj postup “vysedieť to” sa mi začína oplácať. V inej CC skupine iná adminka použila presne túto fintu: odhláste sa, kto nechcete robiť to-a-hento. No, nechcela som, ale som si povedala, že ma nijaká baba bláznivá komandovať nebude – a ostala som ticho. Povedala mi to ešte raz menovite (párkrát sa moja sebadôležitosť verbálne pousmiala nad jej sebadôležitosťou a dosť ma má odvtedy v zuboch 😛 ) – ale nanešťastie pre ňu mi skomolila meno a tak som sa tvárila, že to nie je pre mňa (pravdepodobne “bezchybnosť menom” podľa ruizovcov, a rozhodne “nerob predpoklady” 😉 ). Potom ju záchvat agresívneho upratovania prešiel a síce ešte asi dva mesiace ťahala skupinu nesmiernou sebadôležitosťou, ale teraz sa už skľudnila a dosť často postne veci, čo ma zaujmú, takže som hepi, že som sa oňehdá nenechala vyprovokovať 🙂 …

      A niekedy sa aj nevypláca. Raz som sa hlásila do nejakej ezoterickej skupiny a až po poslaní prihlášky som si šla pozrieť, kto sú admini. No a tam som objavila svoju “arcinepriateľku” 😉 . Tak som sa zasa prestala hýbať a pozerala som, čo z toho vylezie. I vyliezlo: jedna z adminiek ma schválila (čo som sa ohromne prekvapila) a do 15 minút už som bola zo skupiny vonku. 😀 Sú veci na svete, na ktoré sa ešte stále spoľahnúť – a nie je to Smrť. 😛

      Páči sa mi

      • Ak sa program “úžasní mladí muži/ženy” stále vracia, tak ty sama vieš, že je to preto, lebo ostal nespracovaný a stále z neho “prepadáš”. Skús sa na to pozrieť z iného uhla. Prijmi ho, to neznamená, že s ním budeš súhlasiť alebo nie, to by predpokladalo posudzovanie. Ty si vysvetľovala, bránila sa bez toho, aby si chcela niekomu ublížiť a zvyšok je už o nich.

        Páči sa mi

      • Jari,

        program sa vracia niekedy aj preto, že takíto ľudia jednoducho existujú a nedá sa behať po svete tak, aby si sa im úplne vyhla (dá sa ovšem zostať doma, čo teraz veľmi praktizujem 😛 ). Proste kým behám po medzi ľuďmi, stretávam aj takýchto. Pohoda; už ma nijak výrazne nevytáčajú. 🙂 (Až do budúceho razu. 😉 A potom moja nesmiernosť s chuťou nakopne prdelku ich drobnosti. 😉 Pohoda… aspoň pre mňa. 🙂 )

        Páči sa mi

    • Hm…nedavno sa mi zacali diat veci, pri ktorych ma napadlo: boze ved ten Helin program uzasni mladi muzi uz presiel asi aj na mna 😀 (casto krat sa mi stava ze vnimam nejake prepojenie s tebou ved vies). Vcera ked som si citala tvoju poslednu samansku cestu, tak ma to velmi oslovilo a neviem preco ma napadlo ze aj mne posielaju daku schopnost. Skusila som pre tu srandu ze som si povedala, dajte mi daku napovedu o co ide formou nahodneho clanku…a hodilo ma to sem….nie som z toho najmudrejsia zatial, aaale sak uvidi sa 🙂

      Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s