Eprakone – ezoterika a spiritualita

8 responses to “Naučte ego chodiť v záprahu”

1. 

   jarah

   19. februára 2014

   Podpisujem. Myseľ a duša majú ísť ruku v ruke, len vtedy sa človeku zadarí.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
2. 

   martinuzak

   20. februára 2014

   Nechápem, ako si vysvetliť “nepotláčajte svoje ego, naučte ho chodiť v záprahu”. Čo to znamená prakticky? Možno mi chýba kontext – význam jednotlivých slov pre teba.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      20. februára 2014

      Ego ako také má svoju funkciu. Umožňuje nám vnímať sa ako oddelená jednotka od zvyšku – a tým vnímať a skúmať a zažívať seba i zvyšok sveta. Kedysi ma oslovila bájka o Narayanovi, ako je jediné, čo existuje, a tak sníva samé seba – v taoizme je to paralela s “na začiatku bolo Jedno, Jedno splodilo Dve (svoj vlastný obraz v pomyslenom kontajneri=svete), Dve splodilo Tri (pomyslený obraz všetkého sa rozdelil na polarity jin a jang) a Tri splodilo desaťtisíc vecí (=všetko ostatné)”.

      V ezoterike existuje jeden prúd, ktorý sa snaží “odstrániť ego”. Myslia tým našu interpretačnú nadstavbu, presvedčenia, skúsenosti, predpojatosti, predsudky. To je nezmysel, ale žiaľ dosť rozšírený. Potrebujeme naše predsudky, interpretácie a všetko to ostatné, aby sme boli individuality a nie len beztvará masa, ktorá vníma rovnako, cíti rovnako, myslí rovnako a preto si prestáva uvedomovať sama seba, pretože sa v ničom od toho zvyšku neodlišuje… Preto si myslím, že “bojovať” s egom je nezmysel. Okrem toho tu sa zapája iný ezoterický zákon, a to: čo potláčaš/s čím bojuješ (=čomu venuješ pozornosť), to posilňuješ (pretože “energia nasleduje pozornosť). Teda oveľa rozumnejšie je preskúmaž svoje ego, nájsť tie veci, ktoré sa zakladajú na našich osobných skúsenostiach a fyzických pocitoch z týchto skúseností, pretože tie sú “neinterpretované” a “neskreslené” – a tie si ponechať. No a ak nájdeme niečo, čo do nás bolo vovychovávané, tak preskúmať, či to pre nás skutočne aj platí (môžeme sa pohybovať v inej realite ako ten, čo nám skúsenosť odovzdal) a či nás to nejakým spôsobom neobmedzuje. Ak obmedzuje – cez palubu s tým. Takto okrešeme naše ego na tú jeho užitočnú funkciu a vieme ho naďalej používať na poznávanie a zmúdrievanie.

      Aj keď to bude extrémne dlhý komentár, priložím sem úryvok z mojej druhej knižky, Nezastaneš na polceste, pretože ten mechanizmus nabaľovania ega vysvetľuje:

      “Čo je moja skutočná sila?” opáčila som zvedavo.

      “Na to musíš prísť sama, Milka,” pokrútil hlavou. “Na všetko musíš prísť sama. Nesmieš slepo preberať to, čo ti vravia iní. Dokonca ani to, čo ti vravíme my.”

      “Prečo?”

      “Pretože to, čo ti vravíme, už prešlo našimi interpretáciami. Každý máme iné hodnoty a iné skúsenosti a všetko prežívame cez tieto hodnoty a skúsenosti. Moje hodnoty nemusia byť zhodné s tvojimi. Moje skúsenosti nemusia byť platné pre teba. Takže keď ti niečo hovorím, ber to len ako možnosť, ale nie ako pravdu.”

      Zostala som zmätene zízať. “Ale veď to robím, nie?”

      “Nie. Keď sa ti páčim ako osoba, začínaš viac dôverovať tomu, čo hovorím. Jednu vec si overíš a tie ďalšie už prijímaš bez skúmania.”

      “Tomu sa hovorí predsa ‘dôvera’…”

      Potriasol hlavou. Usmieval sa, ale v tom úsmeve bol akýsi smútok, ktorý sa preniesol aj na mňa.

      “Hovoríme o dvoch rôznych veciach, Milka,” vysvetľoval trpezlivo. “Povedzme, že ti niečo ozrejmím a ty zistíš, že to platí aj pre teba. Mám bod k dobru. Navyše som ti sympatický a ľudia oveľa viac dôverujú sympatickým jedincom. Až poviem niečo nabudúce, povieš si, že som sympatický a už som mal raz pravdu, tak sa asi nemýlim ani teraz – a rozhodneš sa uveriť mi. Ale to je tvoje rozhodnutie, počin tvojho rozumu. Nie je to počin tvojho ducha. Tvoj duch by najprv skúmal, či to, čo hovorím, platí aj pre teba – a až potom by mi uveril. Zakaždým a znova. Ale tvojmu rozumu sa nechce a tak si vyrobí geniálnu skratku: ‘raz mal pravdu, vždy bude mať pravdu’. Uvedomuješ si, čo ti hovorím?”

      Pomaličky mi to dochádzalo. A to, čo mi dochádzalo, otvorilo čiernu priepasť v mojom vnútri. Prišlo mi zle.

      “Vravíš, že keď raz u niekoho zažijem pravdu, začnem s ním narábať, ako keby sa už nikdy nemohol pomýliť. Mokoš, ale potom kde je istota? To potom značí, že nikomu nemôžem nikdy veriť to, čo mi povie?!”

      “Nie, pokiaľ si neoveríš, či to neplatí aj pre tvoj svet.”

      “To je… to je…” Nevedela som nájsť vhodné slovo. Usmial sa.

      “Úplná strata istoty,” doplnil ochotne.

      Je ešte jeden spôsob, ako sa veľmi rýchlo dostať z fascinácie egom a jeho zákutiami. Jednoducho upriamiš pozornosť na veci “tam vonku”, nie na tvoje prežívanie tých vecí. Miesto toho, aké sú nádherné a ako ti (ne)robia dobre, začneš uvažovať, ako jedna s druhou súvisia, začneš v nich hľadať príčinno-následkové súvislosti. A ak si ty priamym účastníkom deja, tak sa rozdvojíš, vylezieš na balkón a sleduješ sám seba, ako tam dole na scéne konáš. Ak objavíš nejaké obmedzenie, tak ho odstrániš, a hľadáš ďalej. Toltécke učenie v kocke. 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         martinuzak

         20. februára 2014

         Teraz mi dáva zmysel, čo si pôvodne písala. Ďík za vysvetlenie 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         patrik

         28. februára 2014

         Ohladom tej uplnek straty istoty…. myslim si ze neje vhodne pomenovanie alebo nepresne … bo istotu v seba niejevhodne stratit takze mat istotu len sam vseba a vsetky vonkajsie vplivy si overovat ….. moz3 byt ci mam na to nesprsfny nahlad ??

         Páči sa miPáči sa mi

      3. 

         Sun Belangelo

         28. februára 2014

         Patrik 🙂 ,

         nemáš nesprávny náhľad – máš svoj vlastný náhľad, svoju vlastnú skúsenosť. A máš rovnako absolútnu pravdu, keď hovoríš, že istotu nesmieme stratiť, ako ju mám aj ja, keď hovorím, že istoty sa musíme zbaviť. 🙂 Každý máme svoj vlastný príbeh a v ňom máme dôvod hovoriť to, čo hovoríme. Máme odlišné skúsenosti – nič viac a nič menej. 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

3. 

   Čikitet

   20. februára 2014

   jedno vzniklo 0,1,1,2,3,5,8,13,21,34,55,89,144,233,377,610,987,1597,2584,4181,6765,……. a to je jeho zákon na zemi podľa ktorého fungujem 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      iskra

      21. februára 2014

      😀

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať