Článok napísala Ambala:

V piatok sme mali v našom Centre CkS meditku s Helou “Aktivačné putovanie čakrami”. Pred meditkou sme ešte stáli žam-žung (niektorí dokonca vydržali stáť celých 40 min., ja som medzi nich nepatrila, stačilo mi aj vyše 30 min.). Hela si s prípravou tejto meditky užila svoje a ako vravela, pokazilo sa všetko, čo sa len pokaziť dalo a možno aj kúsok viac. Na výsledný efekt meditky to však podľa môjho názoru nemalo žiaden vplyv a bola super. Čo sa mi už menej páčilo, tak to bol návrat späť (u mňa to však nie je nič neobvyklé, mne sa nikdy nechce naspäť). Počas meditky sme si mali brať kamene farebne zodpovedajúce každej jednej čakre. Nuž a ja som prvé 4 čakry videla a držala v ruke stále iba veľkú drúzu krištáľu. Až pri 5 čakre som zbadala a vzala do dlane larimar (môj asi najobľúbenejší kameň), potom zafír a nakoniec obrovský ametyst. To, že nemám ukotvenie do Zeme,  viem už dávno, ale že som nevidela ani smaragd ma dosť prekvapilo. Niektoré pasáže meditky mám zahmlené a presný postup si ani omylom nepamätám. Viem, že keď sme mali otvoriť dvere na bráne, tak som tam žiadnu bránu nemala, len nádherný vysoký oblúk, v ktorom boli 2 veľké a množstvo malých zafírov, ktoré sa postupne ako keby rozsvecovali. Potom si pamätám úžasné a gigantické ametystové schodisko. Mala som tam síce aj trón, vysoký, priehľadný, vyzeral ako zo skla alebo ľadu. No ja som sa zaujímala len o to, kde mám draka a keď som ho potom zbadala, išla som k nemu, usadila sa na jeho chrát a už sme sa vznášali nad krajinou. A potom nás Hela začala volať späť. Keď sme sa vracali späť a biele svetlo nám čistilo čakry, poslednú farbu, ktorú som bola schopná a ochotná vnímať, bola zlatožltá, oranžovú a červenú som vypla. Po návrate sme si hovorili zážitky a vtedy som si uvedomila, že keď sa nám mal ukázať posol svetla (alebo náš ochranca, neviem celkom presne ako ho Hela počas meditky nazvala), tak mne sa sa ukázal tieň, za ktorým bolo nesmierne jasné žltozlaté, tyrkysové, modré, fialové a biele svetlo. V priebehu meditky sa toho udialo oveľa viac, no toto mi utkvelo v pamäti najviac. Prečo sa tu o tom rozpisujem? Nuž dnes som mala nutkavú potrebu urobiť jednu mandalu, ku tvorbe ktorej ma inšpirovala práve táto piatková meditka. A keďže sa páčila aj Hele, tak som ju sem dala aj na Eprakone spolu s týmto krátkym “pokecom”.  Inak, teším sa na ďalšiu maditku 🙂

Ešte pre zaujímavosť – takto približne vyzeral ten môj tienik: