Dnes sem hodím moju obľúbenú pasáž z knihy Vadima Zelanda o transsurfingu:
„Kto som?“ spýtalo sa Nič.
„Si zrkadlo… zrkadlo… zrkadlo…“ odpovedal odraz nesmierneho množstva svetelných bodov.
„A kto si ty?“ spýtalo sa zrkadlo.
„Ja som odraz v tebe.“
„Odkiaľ si sa vzal?“
„Vznikol som vďaka tvojej otázke.“
„Ale ja nevidím nič naokolo, dokonca ani seba. Ako potom môžem byť zrkadlo? Ja som predsa Nič!“
„Všetko to má svoju správnosť,“ odpovedal odraz. „To prázdno si pôvodne ty, nekonečné zrkadlo, pretože v prázdnote sa zrkadlí nič ničoho.“
„A aké som?“
„Nemáš výzor.“
„Som veľké alebo malé?“
„Áno.“
„Áno… čo to má znamenať?“
„Tak jedno, ako aj to druhé. Si také, aké si predstavuješ, že si; súčasne nekonečne obrovské i nekonečne malé, pretože nekonečno a bod sú jedno a to isté.“
„Čudné… A kde som?“
„Teraz sa nachodíš v priestore variantov,“ odpovedal odraz.
„Variantov čoho?“
„Čoho len chceš. Priestor variantov vznikol tiež ako následok tvojej otázky. Všetko, na čo pomyslíš, sa tam objaví, pretože si nekonečné zrkadlo. Na každú tvoju otázku sa vynorí nespočetné množstvo odpovedí.“
„Prečo som?“
„Aby si bolo.“
„A čo dokážem?“
„Všetko.“
🙂 Príjemné rozoberanie, premýšľanie, preciťovanie alebo hodenie sa o zem. 🙂 Vitajte v mojom svete… Síce vôbec nerozumiem, čo tam je napísané, ale akosi automaticky viem – je to pravda.
Pridaj komentár