Nástroj poznávania sveta

safe_imageCez fejsbúk som sa dostala k trom prednáškam TED, ktoré sú “cenzúrované” a “stiahnuté z YouTube” kvôli obsahu. Zaujalo ma to, tak som si ich pozrela (presne na tom YouTube, z ktorého boli “stiahnuté” 😉 ). Tu je jedna z nich – Rupert Sheldrake:

Sheldrake robí čosi, čo sa mi páči úplne úžasne – robí rozdiel medzi vedou ako metódou skúmania sveta a vedou ako svetonázorom. A to vo mne rozbehlo zasa reťaz úvah:

Mám kamaráta, ktorý je vlastníkom oboch – ako správny ateista má vedu ako svetonázor a súčasne skúma svet pomocou vedy. Ja ako “iný typ ateistu” 😉 nemám vedu ako svetonázor, ale mám ju ako nástroj skúmania sveta. A viete čo? Obaja sa bez problémov zhodneme. Vieme sa porozprávať. Kde máme sporné body, nemáme problém povedať si, že “to preto, že mám iný svetonázor”. A oboch nás rozčuľuje to isté a neznesieme to – keď si niekto urobí nástroj skúmania sveta z viery (alebo vlastného “preciťovania” 😛 ; zjavne to mnou napriek všetkej tej práci na sebe ešte stále myká).

Takže moja prvá úvaha je, že ľudí nerozdeľuje svetonázor, ale metóda skúmania sveta. 🙂

No a teraz späť k Sheldrakeovi a tomu, čo ho na vede vytáča. Hovorí o 10 dogmách vedy (a dobre ironizuje, čo samo o sebe je dôkaz, že nie je objektívny a uhráva si svoju polievočku; jeho ironizácie uvádzam tiež):

  1. Príroda, zvieratá a ľudia sú svojím spôsobom mechanické, niečo ako “stroje”. Ľudia sú stroje s mozgom ako geneticky programovaný počítač. Celá veda výskumu ľudského mozgu sa nás vlastne snaží presvedčiť, že v konečnom dôsledku nemáme vedomie.
  2. Príroda nemá vedomie. Vesmír je tvorený nevedomou hmotou. Hviezdy, galaxie, planéty nemajú vedomie. A v konečnom dôsledku ani ľudia.
  3. Prírodné zákony sú nemenné. Sú rovnaké, ako boli v čase “big bangu” a nielen ony, ale aj konštanty v prírode.
  4. Suma energie a hmoty je vždy rovnaká. Nikdy sa nemení okrem okamihu “big bangu”, kedy vznikla všetka z ničoho… v jedinom okamihu.
  5. Príroda nemá účel/zmysel. Preto ani evolúcia nemá zmysel alebo nasmerovanie.
  6. Biologická dedičnosť je hmotnej povahy.
  7. Spomienky sú uložené vo vašom mozgu ako hmotné stopy.
  8. Vaša myseľ sa nachádza vo vašej hlave. Celé vaše vedomie je činnosť vášho mozgu a ničoho iného.
  9. Preto: psychické fenomény ako levitovanie sú nemožné. Pretože vaše vedomie je vo vašej hlave, vaše myšlienky a vôľa nemôžu mať vplyv na nič vzdialené. Ak tomu ľudia veria, tak len preto, že nevedia dosť o štatistike.
  10. Mechanistická medicína funguje. Alternatívna medicína funguje, pretože ľudia by sa vyliečili aj bez nej, alebo sa uplatňuje placebo efekt.

Po zhliadnutí tejto časti videa som usúdila, že mi je pán Sheldrake ako osoba nesmierne nesympatický. Kritizuje obmedzený chlievik vedy z pohľadu obmedzeného chlievika vlastného vnímania – a 1. on nie je ochotný vyliezť za rámec toho chlievika a 2. vede neumožní vyliezť za rámec jej chlievika. Tak to sa potom dobre háda – keď si vec obmedzíme len na jednu jej súčasť a do tej potom tlčieme celou silou nášho pohŕdania. 😉

Anjeli ma učili, že pravdu treba hľadať tak, aby všetky vyjadrenia dávali zmysel. Kedysi bola v predstavách ľudí Zem “placatá” a aj to bol pokrok od doby, kedy ani netušili, že nejaká Zem je. Všetko je vo vývoji a všetko je v procese premeny a rastu. Zachytiť jeden bod vedy z minulosti a porovnávať ho s úrovňou nášho poznania (alebo tušenia) v súčasnosti je dosť… americké (hoci pripúšťam, že ujec Sheldrake má britskú výslovnosť). 😕 Čím väčšie haló, tým lepšie sa predáva. Zo šlabikára asi ešte nikdy nebol bestseller. Zo Sheldrakeových kníh áno.

No ale počúvame aj tých, ktorí sú nám nesympatickí, a preto ideme ďalej so Sheldrakeom:

Sheldrake hovorí, že v tieto dogmy verí väčšina intelektuálov. Mám pochybnosti, ale budiž. Potom začína rozoberať to, čo mi vadilo už pri vymenovaní jeho “dogiem” – to, že majú svoj pôvod v prvej polovici minulého storočia (alebo ešte hlbšie v histórii). Ale potom o čom je jeho prednáška (a pravdepodobne aj kniha)?

Moja úvaha k jeho “dogmám”:

  1. Príroda, zvieratá a ľudia sú svojím spôsobom mechanické, niečo ako “stroje”. Všetko záleží od toho, ako si definujeme “stroj”. Ak ako automobilový motor, podobnosť je nízka. Ak ako súbor vzájomne poprepájaných častí, z ktorých každá má svoju funkciu, už sa aj na človeka a na vesmír dá nazerať ako na “stroj”. Alebo “ekosystém”, čo by tiež vyhovovalo definícii.
    Inak, ja keď som sa začala venovať počítačom a neurónovým sieťam, tak som pochopila dosť veľa o tom, ako funguje ľudský mozog. Moje skúsenosti odvtedy moje predpoklady plne potvrdzujú. Neurolingvistické programovanie sa k ľudskému mozgu správa ako k počítaču – a dokázateľne FUNGUJE. Takže časť v nás je skutočne jednoduchá a “mechanistická” – stačí len nájsť ten správny mechanizmus. Alebo prídu situácie, ktoré mi túto teóriu plne alebo čiastočne  vyvrátia. 🙂
  2. Príroda nemá vedomie. Všetko závisí od toho, ako si definujeme “vedomie”. Nie som veľmi sčítaná, ale ja nejakú univerzálnu definíciu nepoznám a v mojom svetonázore asi ani nikdy poznať nebudem – v ňom sme tvorení vedomím; ako ale definujete “všetko-čo-je”?
  3. Prírodné zákony sú nemenné. Platí. Pre isté situácie, v ktorých pôsobia vždy rovnako. Kým nepoznáme INÉ situácie, plne platný predpoklad. Keď zistíme, že iné situácie tiež existujú, potrebujeme korigovať naše vnímanie a začať uťapkávať tú našu “placku” do tvaru gule. (A potom sa bude okolo nej vrtieť všetko ostatné. Že nie? No tak nebude. Ale aj tak sa točí. 😛 ) Všetko vždy platí “absolútne” len z hľadiska nášho stupňa poznania. Jediný problém vzniká, keď sa poznanie zmení, keď prídu “iné” situácie a my napriek tomu odmietneme upraviť svoje presvedčenia.
  4. Suma energie a hmoty je vždy rovnaká. Takto to poznám ja. Takto to pozná aj ezoterika. Moderná ezoterika (tá “po kvantovej fyzike”) už prestáva robiť rozdiely medzi hmotou a ne-hmotou. A myslím, že presne to isté sa deje aj v modernej vede. Všetko závisí od stupňa poznania a aj ten sa vyvíja.
  5. Príroda nemá účel/zmysel. Závisí od toho, ako “zmysel/účel” definujeme. Ak po-ľudsky, no tak nemá. Nie je človek. Nepotrebuje mať ľudský zmysel.
  6. Biologická dedičnosť je hmotnej povahy. Doteraz… a poznanie sa vyvíja.
  7. Spomienky sú uložené vo vašom mozgu ako hmotné stopy. Doteraz… a poznanie sa vyvíja.
  8. Celé vaše vedomie je činnosť vášho mozgu a ničoho iného. Nevieme. Ako si definujeme “mozog”? Ako si definujeme “vedomie”? Ako si definujeme “činnosť”? AK náš mozog je hmotný A SÚČASNE funguje ako prijímač a translátor pre to mimohmotné, TAK POTOM sa dá naše vedomie označiť ako produkt nášho mozgu. Neviem, či niekedy skúmali nejakého človeka bez mozgu a 1. pozitívne zistili, že k žiadnemu “mozgu” nie je pripojený a 2. napriek tomu má “vedomie”, teda uvedomuje si sám seba… Je možné, že tá uzlina v našej hlave je to, čo nás napája na “skutočný mozog” – na univerzum. Ale skôr si to nemyslím, pretože nemám pocit, že by kamene boli až také blbé – koniec-koncov, robia to najmúdrejšie, čo v svojej situácii robiť môžu, teda stoja, kam ich dali.
  9. Psychické fenomény ako levitovanie sú nemožné. Pokiaľ nepríde situácia, kedy sa možnými stanú.
  10. Mechanistická medicína funguje. Ale isteže funguje! Prečo by nefungovala? V rámci svojich situácií robí to, čo robiť dokáže. A ten zvyšok nedokáže a tak ho nerobí. 🙂

Potom som už Ruperta Sheldrakea nepočúvala, pretože je to, samozrejme, múdry pán a samozrejme na toto všetko už dávno prišiel a tak v zvyšku prednášky zvesela vysvetľuje zákonitosť toho, čo tak ironizuje v jej začiatku ako “dogmy”. 😛 V pohode. Aj tak: ak niekto nie je pripravený sa svojich drahých presvedčení (“viery”) vzdať, márne mu budete vysvetľovať. To je to, na čo sme s kolegom prišli. Ak je váš nástroj poznávania sveta vaša viera, je to o ničom. Ak je váš nástroj poznávania sveta logika, kauzalita (“veda”) ako v prípade Ruperta Sheldrakea, nevznikajú rozpory, len sa možno vyjasňujú vlastné a cudzie pozície. 🙂

Náš nástroj poznávania sveta rozhoduje o tom, čo budeme vidieť. Vieru a úzky obraz – alebo kauzalitu a široký obraz…

One thought on “Nástroj poznávania sveta

  1. Poznámka k tvojmu záveru, že “ľudí nerozdeľuje svetonázor, ale metóda skúmania” a taký trocha väčší obraz, ak sa mi podarí :-). Spôsob, akým si to celé hore popísala by som nateraz prirovnal k popisu šoférovania a vnímaniu okolitej krajiny, ktorou práve prechádzaš a ďalší človek v druhom aute tiež prechádza krajinou … V tomto kontexte sú ešte minimálne tri ďalšie faktory, ktoré pôsobia paralelne a “rozdeľujú”, hoci metóda je rovnaká:

    – umiestnenie bodu spojenia a úroveň energie. V prípade auta je to niečo, ako keď jedno ide úplne pri krajnici a plynule a ty pri šoférovaní máš čas plynule vnímať a pozorovať krajinu, zatiaľ čo druhé auto lavíruje od krajnice k stredovej čiare a jeho šofér občas zahliadne krajinu, zároveň sleduje kvôli bezpečnosti všetky protiidúce autá a zároveň mu kolíše rýchlosť.

    – ďalším faktorom je aktuálna lekcia v živote, ktorá hoci navonok podobná má pre dvoch šoférov iný význam. Je to podobné, ako keď jeden prechádza krajinou vo Francúzsku, druhý v Egypte, pritom stále šoférujú autá a ich skúsenosti sa líšia. Alebo je odlišné počasie (slnko/dážď), alebo ich autá majú odlišnú kubatúru …

    – tretím faktorom je niečo ako zámer alebo vzájomná väzba – jedno auto ide vpredu, druhé za ním. V prvom si šofér snaží užiť hudbu a kľudnú jazdu, ten za ním sa ho snaží obehnúť …

    Hádam to bolo zrozumiteľné – aj v prípade, že metóda, nástroje (auto) alebo aj svetonázor (pravidlá cestnej premávky) rsú dokonca rovnaké, výsledok bude pre dve bytosti odlišný.

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.