Dnešný deň začína veselo… Vlastne by som mala byť vylezená pred domom a natierať zábradlia, ale miesto toho sedím pri počítači a fejsbukujem. Niekedy je to tak, že čokoľvek si pozriete, akýmsi spôsobom zarezonuje.
Napríklad toto… Našla som citát Paula Coelha: “Svet meníš nie svojím názorom, ale svojím príkladom.” To ma dosť dlho už štve (na mne i na iných). Príliš často sme osvietení len v hlave, ale na našom správaní sa to neprejavuje… Nemci na to majú slovo – Lippenbekenntnisse, teda prihlásenie sa k niečomu len perami. Načítame si knihu o tom, ako kritizovanie iných je neosvietené, a potom všetkých naokolo kritizujeme, ako kritizujú iných… Je to na jednej strane súčasť rastu, pretože každá nešoková zmena sa deje dvojfázovo: najprv je fáza “fake it till you make it”, teda “tvár sa, ako keby si to už bol”, počas ktorej sa nový postoj dostáva do našich zabehaných rutín. Fejkujeme tak dlho, kým sa nám nové správanie nezažije a neprevezme ho náš autopilot. To, že ešte stále fejkujeme, spoznáme podľa toho, že druhých vnímame silnejšie než svoje vlastné prehrešky.
Je nebezpečné zotrvať v tomto stave príliš dlho, lebo príliš dlhé zotrvávanie v istom stave zapríčiní, že ho náš autopilot preberie a zacementuje. Miesto toho, aby sme sa stali osvietení a prestali kritizovať seba i druhých, zacementuje v nás to kritizovanie… 😕
Preto sa mi tento citát tak páči. Dokáže nás nakopnúť kamsi, aby sme sa z toho fejkovania konečne vyhrabali a išli podľa nových zásad žiť. Mne hodne pri prechode z fejkovania do reálu pomohol bobrík mlčanlivosti. Keď nemáte koho ohurovať svojimi osvietenými mienkami, začnete sa viac venovať tomu, či sú pre vás platné. 😉
Ako som si kopírovala obrázok s citátom, nabehla mi notifikácia, že ktosi na FB Eprakone reagoval na jeden môj článok. Hodila som ho tam včera a v podstate je to len pozvánka na nový portál, ktorý sme s Tinou a Ambalou dali dohromady. Myslím, že je dosť nenasssss**ravý, ale napriek tomu, keď som sa pozrela na komentár, kohosi poriadne dohrial:
A to ma vrátilo presne k tomu Coelhovi. To, aký je svet, v ktorom sa pohybujeme, závisí od toho, čo sme sa rozhodli zosilnene vnímať. Ak sa počas fejkovacej fázy rozhodneme zosilnene vnímať nevyhovovanie iných, neposunieme sa ďalej. Potrebujeme sa sústrediť na nevyhovovanie nás samých – a niečo s tým urobiť.
Takisto ak sa vo všetkom rozhodneme vidieť to zlé, potrebujeme prevziať zodpovednosť za svet, v ktorom sa pohybujeme. Nič viac a nič menej. Prevziať zodpovednosť za vlastné vnímanie.
Hneď ďalší obrázok, ktorý nabehol, bol na fejsbúkovej stránke Boha 😉 a neskutočne ma rozosmial… “Svet je zázračné miesto, plné ľudí, čo len čakajú na to, kedy ich niečo urazí.” Je to tak. Pokiaľ sme nastavení negativisticky, tak nás veci urážajú, ale nie sú pre nás poukázaním na niečo, čo by sme mohli na sebe a svojom vnímaní “vyladiť”. Beháme po svete ako samonasie*ací mechanizmus, odmietame prevziať zodpovednosť za vlastné vnímanie a tvárime sa ako obeť, proti ktorej sa spriahol celý svet. Že sa konzervujeme v tomto stave, to nám nedochádza.
Veci sú. O tom, aké sú, rozhodujeme my. Rozhodujeme tým, ako ich budeme interpretovať. To je naša sila – máme v rukách to, ako na niečo zareagujeme. Ak nás svet bolí, reagujeme na niečo nesprávne. Treba to zmeniť, pretože ak budeme stále reagovať po starom, nemôžeme dosť dobre očakávať, že sa niečo samé od seba zmení…
Ak si nie sme istí, čo by sme mali zmeniť, môžeme využiť snívanie na to, aby sme sa pozreli na dopady našich rôznych rozhodnutí. Jednoducho ideme do sna a tú istú situáciu si prehrávame s rôznymi prístupmi. Ten, čo povedie k najlepšiemu výsledku, potom môžeme vyskúšať v reáli. 🙂
No a posledný citát ma dostal už totálne, pretože bol zasa k tomu istému: “Nechaj nenávisť a kritiku prechádzať cez seba ako cez vzduch. Nedovoľ iným, aby ťa stiahli nadol do svojej vibrácie. — Nedovolím nikomu, aby prešiel po mojej mysli svojimi špinavými nohami.”
🙂 Myslím, že toto nepotrebuje komentár.












Napísať odpoveď pre gildor24 Zrušiť odpoveď