Ak nemôžeš vyhrať, nebojuj

losing battleNa fejsbúku som našla úryvok z knihy Bohdiho Sandersa Modern Bushido: Living a Life of Excellence, ktorý mi veľa dal:

Ak bitku nemôžeš vyhrať, tak do nej nelez. — Sun Cu

Ak si uvedomíš, že boj nemôžeš vyhrať, tak potom prečo bojovať? Boj má len jediný zmysel – zvíťaziť. Buď je tvojím cieľom zvíťaziť okamžite, alebo chceš načať nepriateľa do tej miery, aby si zvíťazil neskôr. Ale v tomto maj celkom jasno: ak bojuješ, tak preto, aby si vyhral. Ak vieš, že nemôžeš vyhrať, tak by si nemal ísť do boja.

Tí, ktorí vedia, že nemôžu zvíťaziť, ale napriek tomu do boja idú, obvykle bojujú z pýchy alebo túžby nestratiť tvár – ale ani jedno nie je dostatočný dôvod na bojovanie vo vopred prehratej bitke. Maj dostatok nadhľadu a sebadôvery, aby si opustil bitku, ktorú nemôžeš vyhrať, a čakal miesto toho na správny čas a správne miesto. Nech už robíš čokoľvek, vždy si pamätaj svoj ultimatívny cieľ. A keď ide o boj, tvojím ultimatívnym cieľom je zvíťaziť…

Generál MacArthur povedal: “Vo vojne neexistuje náhrada za víťazstvo.” A to sa týka aj dobrého pocitu z toho, že si sa nenechal odstrašiť a zachraňoval si si tvár alebo svoju pýchu. Všetko sa to zbieha v jednom bode: mal by si bojovať len vtedy, keď musíš, a keď už musíš, tak sa ubezpeč, že môžeš a dokážeš dosiahnuť svoj cieľ. Ak vieš, že cieľ dosiahnuť nedokážeš, nebojuj.

Iste, sú príklady malých skupiniek ľudí bojujúcich proti veľkej armáde len na to, aby ju spomalili, alebo z hrdosti – a potom sa stali hrdinami. Ale aký je tvoj cieľ – stať sa martýrom alebo zvíťaziť? Neboli sme tam a tak nepoznáme ich ozajstné ciele. Podľa toho, aké boli, možno naozaj zvíťazili.

Je veľký rozdiel medzi šľachetným sebaobetovaním, aby si dosiahol svoj cieľ, a vlezením do vopred prehratého boja len preto, že si sám sebe nedovolil cúvnuť. Tvoj cieľ by ti mal diktovať, či je boj vyhrateľný alebo nie, nie tvoja pýcha. Porozmýšľaj o tom.

Veru, musím. Ja som tiež z tých nekonečne pyšných ľudí, ktorí vlezú do boja, aj keď vedia, že dostanú na kožuch, len preto, aby nik nepovedal, že sa báli… aby oni sami nemuseli pripustiť, že sa boja… 😕 Rozhodne som dostala užitočnú otázku, ktorá mi pomôže: “čo je v danej veci tvoj ultimatívny cieľ?” Ak “vyzerať”, už sa do boja nepolezie. Čestné klamárske. 😛

 

28 thoughts on “Ak nemôžeš vyhrať, nebojuj

    • Ak bitku nemôžeš vyhrať, tak do nej nelez. — Sun Cu 😀
      Staň sa otrokom 😛 Rohožkou do ktorej sa utierajú špinavé boty 😀 Strať slobodu. Kde je hranica toho, či vyhráš alebo prehráš v boji. Pošetilosť náboženstvom oklamaných v koncentrákoch …nádej, že prežijú bez boja, ak budú pokorný a prosiť boha o zľutovanie? Milióny museli zomrieť, aby sa vedomie vzoprelo proti porobe. Nebo pamätá aj na bojovníkov ..pláne sú široké a ich nebo vysoké. 😀

      Páči sa mi

  1. mne povedal kamarat egyptan potapac ze nikdy nebojuj s morom, je silnejsie a ak zacnes boj proti tomu co robi, vzdy prehras alebo sa vysilis…. takze ak su velke vlny, zmier sa s nimi a nechaj sa unasat na povrchu tak aby si bol lahky, uvolneny a mohol dychat… ak je silny prud, neplavaj proti nemu ale nechaj sa unasat a skus to korigovat do strany na stranu, ktora sa ti zda byt lepsia….

    Páči sa mi

  2. Hmm …”Ak vieš, že nemôžeš vyhrať… …Ak vieš, že cieľ dosiahnuť nedokážeš, nebojuj.” …nemôžem vyhrať? Kedy je to úplne jasné a dopredu jednoznačné, že nemôžem vyhrať? Ktorá bitka je vopred prehratá? Podľa mňa iba tá, ktorú vzdám, alebo tá, ktorú vôbec nechcem bojovať. V každej inej mám (akú-takú) šancu vyhrať. Či nie? …Ak mám vyhrať, tak vyhrám aj “vopred prehratý boj” – keď bojujem s celým srdcom, dušou a za správnu vec. Načo by nám potom bola tá motyka, ktorá dokáže aj vystreliť, keď treba? 😉 Vždy mám šancu vyhrať! Neničte mi moje nádeje… ;))

    Páči sa mi

    • Zdravím, 🙂

      Tak ma napadlo, že možno je to myslené tak, že (aj keď by sme situáciu mohli zvládnuť), je niekedy lepšie ušetriť si namiesto toho energiu a použiť ju tam, kde ju použiť treba – na niečo zmysluplnejšie, čo nás dostane ďalej. A ako zistíme, či je to dopredu prehratý boj alebo nie, bude asi najskôr otázkou intuície.

      Mims

      Páči sa mi

    • Ja mám inú vnútornú zásadu, ktorá mi ale hodne pripomína túto – neleziem do situácií, kde pravidlá hry určuje niekto iný a ja nemám možnosť ich aspoň trochu manipulovať. Proste neleziem. A preto ma nenájdeš v kasíne a nepodávam lotériu a neuzatváram stávky na nič.

      Jediná bitka, kde mám šancu vyhrať, je taká, ktorú moje nasadenie dokáže ovplyvniť. Ak nedokáže, nech si takú bitku nechajú; ja si radšej pokopem záhradku. Tam dokážem niečo ovplyvniť. A keď ju navyše po záhorácky pohnojím… 😉

      Páči sa mi

  3. A co vlastne je ten boj? vyhrat nad niekym, sam nad sebou, dokazat niekomu nieco, sam sebe? Proti prirode sa bojovat neda, blazon a nevedomy ten, ktory to robi, sam sebe skodi.. Bojovat proti druhym, aky to ma vyznam? co tym ziskam? ak vyhram, mozem cakat odplatu..Boli casy, ked som bojovala…niekedy som vyhrala,inokedy dostala poriadnu nakladacku..hlavne od zivota sameho..uz nebojujem..nepotrebujem nikomu nic dokazovat..ale ked treba, tak sa branim.. 😀

    Páči sa mi

      • Stale sa mi prehana v hlave tvoja otazka ci sa bojim vyhravat..U mna to nie je o strachu z vitazstva, skor o skusenostiach ktore som ziskala pocas mojho zitia a takeho maleho bilancovania..Patrim medzi ludi, ktori su bojovnici za svoje prava i prava druhych /ak rozumies co tym chcem povedat/ 😀 Patrim medzi tych, ktorych irituje nespravodlivost a pachanie zla najma u bezbrannych bytosti..nikdy som nehladela na mienku druhych ludi, vrhala som sa strmhlav do roznych situacii a bojov obhajujuc pravdu ci uz moju alebo vseobecnu..boli vitazstva, boli prehry, ale ked tak nad tym premyslam, mozno by sa situacie dali riesit aj bez boja..narobila som si akurat tak kopu nepriatelov , obzvlast ked sa potvrdila moja pravda..mnohokrat ma podrazili ti, za ktorych som bojovala..som uz opatrna a preto cokolvek co zavana nejakym bojom od seba odhanam..stoji to vela energie a cim som starsia, tym jej viac potrebujem pre seba ..Strach v tom urcite nie je, skor hadam sposob ako si na vlnach zivota skakat len tak z vlnky na vlnku a tesit sa z toho ked sa to podari.. tsunami uz som prezila.. 😀

        Páči sa mi

      • no dost mi to zarezonovalo a potom pri vysvetleni ze “ludia nevedia prehravat” ma napadlo, ze asi ani ty nevies prehravat (nie v zlom, len mi to z toho vychadza, kludne mozem mat v oboch tychto veciach s tebou vela spolocne, zato do toho akoze vidim 🙂 ) Coz je potom jasne, ze ak prehravat nevies a aj koli tomu sa bojis vyhrat (lebo potom by ti to mohol niekto tak spocitat ze nabuduce prehras) potom je jasne ze sa snazis boju vyhnut. Obavam sa ale ze ono ti to bude tie boje (to miestami zakerne “daco” co tu celemu tomuto sefuje :D) najust stale prihravat pod nos, kym ti to nebude cele jedno.

        Páči sa mi

      • Matrioshka, neviem ci fyzicky priklad o nereagovani je to prave..ono zalezi za akym ucelom niekto do teba vrazi..ci z neopatrnosti, roztrzitosti, alebo s umyslom ublizit..ak je to vyslovene to posledne, branim sa samozrejme, v ramci mojich moznosti..inak ignorujem..verbalne utoky, neproduktivne dialogy, ohovaranie, snaha o hadku, to ignorujem, pripadne odchadzam..ale v tom zmysle ako to vnimas ty, moje nereagovanie/zle som to nazvala/ je vlastne tiez reakciou.. 😀 ale v poslednej dobe som v akomsi mode ze je mi to jedno, kazdeho vec, mam svoj klidek 😀

        Páči sa mi

      • jo jo presne tak to myslim, ze aj to “nereagovanie” je vlastne reagovanie. Je mozne ze si vlastne zmenila strategiu boja a ze tato nova strategia ti momentalne prinasa lepsie vysledky. Podla mna ale neni zle vnimat to presne tak ako to je, aby ti napriklad neuniklo, ze ok, teraz som sa nezaplietla do hadky, ale musela som vyvinut taketo a taketo usilie b som sa ovladla (priklad). Aby to potom nebolo tak ze si nevsimnes ze to “nereagovanie” ta stalo viac namahy ako nejaka ina reakcia. Ale podla mna je super ovladat vsetky mozne strategie. Takze fasa ze mas teraz taku co ti funuje. DObre je potom vytiahnut z repertoaru tu najucinnejsiu na tu konkretnu situaciu a podla moznosti potom vzdy vyhrat 😀

        Páči sa mi

      • Napadá mi: každá akcia vyvoláva reakciu. Aj nereagovanie je reagovanie – ovšem nie z autopilota (podvedomia), ale z pilota (vôle). Miesto toho, aby som sa zachovala ako obvykle, zachovám sa tak, ako uvážim, že bude v danej situácii pre mňa najvhodnejšie. A o toto vedomé reagovanie vlastne ide v celom sebarozvoji – prestať s nutkavosťou a začať zvažovať. Na to sa zakladá i tá toltécka technika ne-robenia (not-doings), kedy sa zachovávaš hocijako inak, len nie “obvykle”. Lámu sa tým vlastné bariéry a presvedčenia.

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.