Zo stránky Spiritual Awakenings:

Nevenuj pozornosť tomu, čo ti našepkáva minulosť, ak len ofrfliava to, čo ti dnešok poskytuje. Niekedy sa potrebujeme zbaviť trpkosti a pevne uchopiť šťastie, bez dovolenia čo bez zdôvodnenia. Jediný spôsob, ako sa vysporiadať s minulosťou, je nechať ju v minulosti. Ak svoj čas trávime znovuprežívaním toho, čo je už navždy za nami, môžeme premeškať tie mimoriadne okamihy, ktoré sú ešte pred nami.

(Do not pay any attention to what the past whispers if all it’s doing is bad-mouthing what today has to offer. There are times when you need to release the bitterness and grab a firm hold of happiness, without permission and without reason. The only way to get over the past is to leave it behind. If you spend your time re-living moments that are gone forever, you might miss the special moments that are yet to come.)

To, čo v nás večne len kritizuje (a nič iné), je naše ego, ktoré nás potrebuje napružiť, aby sme znova poslúchali Sen Planéty. Neviem, ako vy, ale ja som ten sen snívať nezačala, preto sa necítim povinná ho dokončiť. Iste, chvíľku som sa na ňom podieľala tak, ako sa predpokladalo, ale ja si snívam, čo ja chcem – a ak to nabúrava Sen Planéty… too bad pre Sen Planéty… aj tak si budem snívať svoje. 😛

Jediný, kto má záujem na tom, aby sme sa cítili večne zle a nevyhovujúco, je ten, kto žije z našich negatívnych emócií – v mojom slovníku geinveni. Tí sa v nás snažia vybudiť zlé pocity – zo seba i z druhých – aby mali čo žerky. Naše Vyššie Ja tiež niekedy parádne pindá, ale nepoužíva vyjadrenia typu “to nikdy”, “to sa nerobí”, “to čo zas”, “nijaký súdny tvor by neurobil”, teda posudzovanie. Aspoň to moje mi pekne povie “no, devucha, máš aj na viac”, devucha sa zahanbí a pritvrdí. Vtedy je to o rozvoji a posúvaní našich hraníc, nie o vyvolávaní pocitu, že nevyhovujeme. Alebo niečo spackám a vo mne sa ozve “kaki na to, ide sa ďalej”, a ja viem, že nemusím vždy zahviezdiť, aby som bola hviezda. 😛

Hlas, ktorý len kritizuje a vytýka, nie je hlas nášho priateľa. 🙂